1Ndc/15/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. bývajúcej v F., proti žalovanému J. bývajúcemu v G., zastúpenému JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., so sídlom v Nitre, Piaristická 2, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 42/2019, o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu Okresnému súdu Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Návrhu žalobkyne na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 42/2019 Okresnému súdu Banská Bystrica n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky listom zo 14. novembra 2019 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že je vážne chorá, trpí vysokým tlakom a telesnou slabosťou a tiež vážnym poškodením mobility kvôli predmetu konania. S poukazom na uvedené žalobkyňa nevidela reálne, aby mohla zvládnuť vzdialenosť Košice - Nové Zámky. Okresný súd Banská Bystrica je bližšie k jej skutočnému bydlisku v Košiciach. Dôvody podania návrhu na prikázanie sporu inému súdu žalobkyňa neskôr rozšírila o obavy z ohrozenia jej života zo strany žalovaného, ktorý ju ohovára a prenasleduje a kvôli ktorému sa nemôže voľne pohybovať po okrese Nové Zámky.

2. Žalovaný s návrhom na prikázanie sporu Okresnému súdu Banská Bystrica nesúhlasil, keďže nie sú dané žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu iným ako príslušným súdom, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala žiadny z dôvodov, ktoré uviedla a prípadná delegácia na iný súd neprimerane zaťaží žalovaného zvýšenými nákladmi v podobe cestovného a trov právneho zastúpenia, resp. náhradou hotových výdavkov jeho právneho zástupcu na cestovné a dobu straty času na ceste. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu, že jeho skutočný pobyt je dlhodobo iný ako jeho registrovaný trvalý pobyt, rešpektuje zákonom ustanovenú miestnu príslušnosť súdu podľa ustanovení § 13 v spojení s § 14 a § 36 CSP.

3. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný (ako súd najbližšie spoločne nadriadený vec prejednávajúcemu súdu a Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorému sa má spor podľa návrhu žalobkyne prikázať - § 39 ods. 3 CSP) na prejednanie návrhu na prikázanie sporu preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh nie je opodstatnený.

4. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

5. Predpokladom prikázania veci inému súdu podľa citovaného zákonného ustanovenia § 39 ods. 2 CSP (z dôvodu vhodnosti) je existencia okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci iným súdom než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich tu v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť až do skončenia konania. Prejednávanie a rozhodovanie vecí súdmi, ktoré sú na ich prejednanie vecne i miestne príslušnými, je teda zákonom výslovne ustanoveným pravidlom a prípadné prikázanie (delegácia) určitej veci inému súdu, len výnimkou z takéhoto pravidla, ku ktorej uplatňovaniu treba pristupovať reštriktívne (aby bola zachovaná podstata, že tu ide o výnimku a aby sa teda sama výnimka nestala pravidlom). Ak by totiž na to povolaný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým aj ústavne zaručené zásady, podľa ktorých 1/ nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a 2/ príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Práve so zreteľom k charakteru delegácie (ako výnimky z pravidla, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií), musí mať potom aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

6. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie sporu inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie (a logicky tiež rozhodnutie) veci iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov strán sporu, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ďalšie strany sporu. Rozhodne nie zanedbateľný význam pri posudzovaní existencie dôvodov pre delegáciu má samozrejme i stanovisko ostatných strán sporu.

7. Vo všeobecnosti platí, že okolnosti spočívajúce v tom, že strana sporu musí prekonať medzi miestom svojho trvalého pobytu a sídla vecne a miestne príslušného súdu väčšiu vzdialenosť a táto cesta k príslušnému súdu je preňho spojená s rôznymi organizačnými, finančnými, zdravotnými a inými problémami, sú okolnosťami bežnými a sami osebe neodôvodňujú prikázanie sporu inému súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).

8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.