UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. bývajúceho M., 2/ M. bývajúcej M. 3/ M., bývajúceho M., všetci žalobcovia zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276 v Trenčíne, IČO: 36 837 857, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 C 14/2017 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5 Co 97/2019 o návrhu žalobcov na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 97/2019 Krajskému súdu v Trenčíne n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I nariadil vo veci neodkladné opatrenie uznesením z 20. apríla 2017 č. k. 4 C 14/2017-85, ktorým vo výroku I. a II. v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcov a vo výroku III. im zároveň určil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Voči tomuto uzneseniu podal 25. mája 2017 odvolanie žalovaný 1/.
2. K podanému odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu prvého stupňa 26. júna 2017, v ktorom (mimo iného) navrhli prikázať vec z dôvodu vhodnosti k prejednaniu a rozhodnutiu v odvolacom konaní Krajskému súdu v Trenčíne. Návrh odôvodnili žalobcovia tým, že tento odvolací súd v minulosti rozhodoval obdobný spor medzi účastníkmi konania a v jeho obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záujmu dražby.
3. Žalovaný 1/ s prikázaním veci na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Trenčíne nesúhlasil a to s ohľadom na právo na zákonného sudcu. Vo svojom vyjadrení k návrhu žalovaného uviedol, že tu nie je žiaden dôvod na prikázanie veci na rozhodovanie inému súdu z dôvodu vhodnosti.
4. Žalovaný 2/ sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadril.
5. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
6. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
7. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Dôvody pre delegáciu sporu je potrebné vykladať prísne reštriktívne a súčasne je nutné brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu.
8. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie (a logicky tiež rozhodnutie) veci iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov všetkých strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na druhú stranu sporu. Rozhodne nie zanedbateľný význam pri posudzovaní existencie dôvodov pre uplatnenie opisovanej výnimky z pravidla potom samozrejme má i stanovisko druhej strany.
9. V danom prípade žalobcovia odôvodňujú vhodnosť nimi navrhovanej delegácie veci tým, že Krajský súd v Trenčíne v minulosti rozhodoval obdobný spor medzi účastníkmi konania a v jeho obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záujmu dražby. Uvedené okolnosti nevykazujú charakter takej výnimočnosti, ktorá je vyžadovaná pre prikázanie veci podľa § 39 ods. 2 CSP, aby bolo možné návrhu vyhovieť, javia sa ako procesne nehospodárne a funkčne neudržateľné. Prejednávanie a rozhodovanie sporov súdmi, ktoré sú na ich prejednanie vecne i miestne príslušnými, je zákonom výslovne ustanoveným pravidlom a prípadné prikázanie (delegácia) určitého sporu inému súdu len výnimkou z takéhoto pravidla, ku ktorej uplatňovaniu treba pristupovať reštriktívne. Ak by totiž na to povolaný súd prikázal spor inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým aj ústavne zaručené zásady, podľa ktorých 1/ nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a 2/ príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalobcami predložené argumenty pre delegáciu sporu nespĺňajú také kvalitatívne atribúty, aby na základe nich bolo možné objektívne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie prejednanie sporu. Dôležitým kritériom pri posúdení delegácie z dôvodu vhodnosti, ktoré dovolací súd taktiež zohľadnil, je aj nesúhlas žalovaného 1/ (porovnaj 1 Ndob 64/2010).
10. Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na stanovisko žalovaného 1/, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.