UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci manžela C., bývajúceho v V. a manželky C., bývajúcej v P., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu U., bývajúcemu u matky, na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28 P 231/2017, o návrhu na prikázanie veci inému súdu, takto
rozhodol:
N e v y h o v u j e návrhu C. na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28 P 231/2017 Okresnému súdu Poprad.
Odôvodnenie
1. V konaní o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28 P 231/2017, podala manželka návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad. Návrh odôvodnila tým, že od augusta 2016 žije s maloletým synom U. v P.. Maloletý U. navštevuje materskú škôlku v Poprade, navrhovateľka je zamestnaná. Cestovaním do Bratislavy na súdne pojednávania by došlo k finančnému zaťaženiu navrhovateľky ako samoživiteľky, zároveň by bolo náročné aj z časového hľadiska, keďže by musela na úkor času tráveného so synom čerpať dovolenku a cestovať do Bratislavy už deň vopred. Na Okresnom súde Poprad sa zároveň vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pod sp. zn. 14 P 242/2016.
2. Manžel vyjadril nesúhlas s návrhom manželky na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad. 3. Konanie o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode je upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“
4. Súdom miestne príslušným na konanie o rozvod manželstva je podľa § 92 C. m. p. súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
5. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p. možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie na návrh ktorejkoľvek zo strán aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 C. s. p.).
7. Podľa kritérií miestnej príslušnosti súdu podľa § 92 C. m. p. je v prejednávanej veci miestne príslušným súdom Okresný súd Bratislava II. Najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať je Najvyšší súd Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“.
8. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti. Dôvod delegácie musí mať vždy výnimočný charakter. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetného konania, pomeru účastníkov na oboch procesných stranách a dopadu prípadnej delegácie veci tak na strane účastníka, ktorý vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na ostatných účastníkov.
9. Najvyšší súd pri posúdení výnimočnosti dôvodov, ktorými navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na prikázanie veci inému súdu dospel k záveru, že tieto nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. 10. Zo všeobecného hľadiska miesto pobytu niektorej zo strán sporu (či svedkov) i jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa súdneho procesu zakaždým nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 C. s. p.).
11. Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 C. s. p.).
12. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C. s. p., a preto návrhu nevyhovel.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.