Najvyšší súd
1 Ndc 10/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., v likvidácii, so sídlom v T., zastúpeného JUDr. S. P., advokátkou so sídlom v B., proti odporcom: 1/ F. K., bytom T., 2/ P. K., bytom T., o zaplatenie 378,01-€ s príslušenstvom, v zmysle § 104a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) takto
r o z h o d o l :
Na prejednanie veci, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi 4/2011 a na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C 33/2011, je vecne príslušný Okresný súd Trnava.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava v súlade s § 104a ods. 3 O.s.p. vyslovil nesúhlas s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave, podľa ktorého v danom prípade sa nejedná o spor vyvolaný či súvisiaci s konkurzom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodnúť o nesúhlase s postúpením veci podľa § 104a ods. 3 O.s.p., preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením predmetnej veci nie je dôvodný.
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia (§ 11 ods. 1 O.s.p.). Na konanie v prvom stupni sú zásadne (vecne) príslušné okresné súdy (§ 9 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade sa navrhovateľ – správca konkurznej podstaty – domáha zaplatenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty úpadcu. Návrh podal na Krajskom súde v Bratislave, na ktorom sa vedie konkurzné konanie. Z obsahu návrhu vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy, pričom rozhodujúcim dôvodom podania žaloby je porušenie zmluvnej povinnosti zo strany odporcov.
Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV) resp. v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.
Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6).
Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV).
Skutočnosť, že návrh podal správca konkurznej podstaty, a nie samotný úpadca ako vlastník bytu, je podmienená len tým, že úpadca po vyhlásení konkurzu takéto oprávnenie v prospech správcu stráca (§ 44 ods. 1 ZKR), zatiaľ čo správca je na také konanie počas konkurzu jedinou oprávnenou, a v rámci správy podstaty i povinnou osobou (§ 40 ods. 2 ZKR). Keďže nejde o spor priamo vyvolaný či súvisiaci s konkurzom, na prejednanie veci je vecne príslušný okresný súd.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2011
JUDr. J a n a B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť: Hrčková Marta