UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O., bývajúceho v W., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Koncová & Partners, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody vo výške 119 574,25 Eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C 28/2016, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Svidník, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19 C 28/2016 Okresnému súdu Svidník n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V konaní o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C 28/2016, podal žalobca návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému okresnému súdu, a to Okresnému súdu Svidník. Návrh odôvodnil tým, že má vážne zdravotné problémy, ktoré mu nedovoľujú cestovať do Bratislavy na účely pojednávaní, keďže takéto cestovanie a dlhotrvajúce stresy ho značne vyčerpávajú. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho účasť na pojednávaní je nutná, javí sa vhodné prikázať spor súdu v mieste bydliska, teda Okresnému súdu Svidník.
2. Žalovaná uviedla, že návrh na prikázanie veci inému súdu nie je dôvodný. Žalovaná uviedla, že účasť žalobcu na pojednávaní bude nevyhnutná len vtedy, ak bude navrhnutý dôkaz jeho výsluchom a ak súd vykonanie tohto dôkazu pripustí. Vykonanie takéhoto dôkazu je možné vykonať na jedinom pojednávaní. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaná má sídlo v Bratislave a právna zástupkyňa žalobcu má sídlo v Trenčíne a práve účasť právnych zástupcov bude nevyhnutná na každom pojednávaní.
3. Podľa § 39 ods. 2, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava I) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresnému súdu Svidník). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania aleb o je h o zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.
6. Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie dospel k záveru, že v tomto spore nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že ktorýkoľvek iný súd (než Okresný súd Bratislava I) spor prejedná vhodnejšie a objektívnejšie. Dôvod uvedený žalobcom, a to s poukazom na predložené zdravotné správy, v danom prípade nezakladá takúto výnimočnosť. K námietke žalobcu o možnej zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava I Najvyšší súd poukazuje na čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní len ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom. Prípadná pochybnosť o nezaujatosti konkrétneho sudcu (sudcov) je na ktoromkoľvek stupni súdov dôvodom na uplatnenie námietky zaujatosti stranou občianskeho súdneho konania (§ 52, § 53 CSP). Najvyšší súd taktiež zohľadnil vyjadrenie žalovanej, ktorá s navrhovanou delegáciou veci vyslovila nesúhlas a logicky ju zdôvodnila potrebou jej cestovania na pojednávanie do Svidníka, a to v spojitosti so skutočnosťou, že aj žalobca je v spore zastúpený advokátskou kanceláriou so sídlom v Trenčíne.
7. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.