1 Nc 75/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., s o sídlom v P.,

zastúpeného   JUDr. J. G., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným: 1/ Mesto Prešov,

Hlavná 73, Prešov, zastúpené JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P., 2/ Slovenská

republika - Slovenská správa ciest Bratislava, so sídlom v Bratislave, Miletičova 19, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C 11/2011 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9Co 77/2011, o vylúčení sudcov Krajského

súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. M. Š., JUDr. I. D. a JUDr. M. M. n i e  

s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. 9Co 77/2011 (veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C 11/2011).

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. M. Š. v konaní vedenom na

Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9 Co 77/2011 predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej konateľom žalobcu

uplatnenej v podaní z 19.12.20100.

V námietke   zaujatosti   (čl. 169 - čl. 170 spisu) žalobca   uviedol, že sudcovia

Krajského súdu v Prešove sa navonok nejavia ako nestranní. Túto námietku zaujatosti

odôvodnil tvrdením, že súdne spory, ktorých sa rozhodnutie týka, sa dotýkajú Mesta Prešov,

v ktorom títo sudcovia žijú, majú svoje rodiny a známych; ak by Mesto Prešov tieto súdne

spory prehralo, bolo by nútené zaplatiť žalobcovi vysoké sumy peňazí z titulu náhrady škody, resp. z titulu náhrady za užívanie nehnuteľností ako aj trovy konania, čím by sa mohlo dostať

do finančnej tiesne, čo by   následne mohlo viesť k zvyšovaniu miestnych daní a   zvýšenie miestnych daní by sa dotklo všetkých obyvateľov Mesta Prešov a teda aj sudcov Krajského

súdu v Prešove. Sudcovia Krajského súdu v Prešove podľa jeho názoru sú „sudcami vo

vlastnej veci“, pretože rozhodujú o stave majetku mesta, v ktorom žijú; od ich rozhodnutia

závisí majetkový prínos alebo strata pre mesto, v ktorom prevažná väčšina týchto sudcov žije,

majú svoje rodiny a známych.

Vec podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2011 pripadla senátu

v zložení: JUDr. M. Š.,   JUDr. I. D. a JUDr. M. M., čo znamená, že rozhodovacia činnosť

ostatných sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto zaoberal len tou časťou námietky

zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodovať majúceho senátu Krajského súdu v Prešove

(9Co), a námietku zaujatosti v časti, v ktorej sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu,

považoval za bezpredmetnú.

Sudcovia senátu 9Co Krajského súdu v Prešove, ktorý senát v tejto veci   má

rozhodovať o námietke zaujatosti, ktorú žalobcu vzniesol proti sudcom Okresného súdu

Prešov, teda sudcovia JUDr. M. Š.,   JUDr. I. D. a JUDr. M. M. vo svojom písomnom

vyjadrení k námietke zaujatosti uviedli, že účastníkov konania nepoznajú a necítia sa byť vo

veci zaujatými.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove (§

16 ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov,

pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť

k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom

a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným

ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu

považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu

sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj   konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor“) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a   nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „listina“; čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články

postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu

umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v   zmarení

hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami  

kvalitného rozhodovania a   jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

  Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje teda výnimku z

významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a

spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu, resp. sudcov vylúčiť, však v tejto

právnej veci nejde.

  Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ako už Najvyšší

súd Slovenskej republiky zdôraznil napr. aj vo svojom uznesení z 9. marca 2009 sp. zn. 5 Nc

4/2009, nie je postačujúca samotná domnienka (názor) účastníka o možnej neobjektívnosti

sudcov. Tvrdenie žalobcu, že súdne spory, ktoré vedie, sa dotýkajú Mesta Prešov, v ktorom

namietaní sudcovia žijú, majú svoje rodiny a známych, vyjadruje iba subjektívny názor

žalobcu na dôvody vylúčenia namietaných sudcov. Z obsahu spisu vrátane vyjadrení vo výroku uvedených sudcov Krajského súdu v Prešove nemožno vyvodiť žiadne objektívne

existujúce zákonné dôvody pre vylúčenie týchto sudcov Krajského súdu v Prešove.

  Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúci zákonný dôvod

(porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie teda iba samotné uvedené tvrdenia žalobcu. Tvrdenie

žalobcu o zaujatosti sudcov je vyvodzované z toho, že sudcovia rozhodujú o stave majetku

mesta, v ktorom žijú, čo znamená, že od rozhodnutia závisí majetkový prínos alebo strata pre

Mesto Prešov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol už v uznesení z 29. apríla 2011

sp. zn.1 Nc 29/2011, základom pochybnosti o nestrannosti sudcov v konaní nemôže byť záver

o vzťahu sudcov k veci odvodený zo skutočnosti, že sudcovia rozhodujú o stave majetku

mesta, v ktorom žijú. Takisto ako v prípade posudzovania vo veci, kde bolo prijaté citované

uznesenie, ani v terajšej právnej veci nadriadený súd z hľadiska vonkajších, teda objektívnych

okolností nemal za preukázanú žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mohla signalizovať

spochybnenie nestrannosti sudcov krajského súdu, ktorým prislúcha v príslušnom konaní

rozhodovať. Ani za stavu, že by títo sudcovia boli obyvateľmi mesta Prešov, z takejto

skutkovej okolnosti nie je možné usudzovať na ich pomer k veci, resp. k účastníkovi konania

– žalovanému 1/, pre ktorý by boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Pokiaľ žalobca námietku opiera aj o to, že v obdobných veciach už bol procesne neuspeným,

je treba upozorniť, že podľa § 14 od. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v

iných veciach; na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada (§ 15a ods. 5 O.s.p.).

  Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení

namietaných sudcov senátu 9Co9 Krajského súdu v Prešove, že sa necítia byť zaujatými, ale

aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú

dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania za účasti žalobcom spochybňovaných sudcov tohto senátu.

  Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského

súdu v Prešove JUDr. M. Š., JUDr. I. D. a JUDr. M. M. nie sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania danej veci.

  Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 9. januára 2012

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta