1 Nc 72/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., so sídlom v K., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom v B., proti odporcom 1/ JUDr. M. S., bývajúcej v B., a 2/ V. G., bývajúcemu v R., obom zastúpeným A., so sídlom v B., o zaplatenie 18 603,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7C 271/2006, a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co 1/2010, takto

r o z h o d o l :

Spis Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C 271/2006 sa postupuje na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa Krajskému súdu v Trenčíne.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ vo svojom podaní obsahujúcom odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189, ktoré podanie bolo doručené tomuto súdu 24. novembra 2009, vzniesol i námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že odporkyňa 1/ je podľa jeho vedomostí sudkyňou tohto súdu. Vzhľadom na túto námietku, ako aj oznámenia niektorých sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, že sú u nich okolnosti vylučujúce ich z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súdu nadriadenému (§ 16 ods. 1 O.s.p.), ktorý po tom, čo aj ostatní sudcovia krajského súdu doplnili svoje vyjadrenia k námietke, uznesením z 25. mája 2010 sp. zn. 2 Nc 14/2010 rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. A. M., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. M. P., JUDr. P. P., Mgr. E. N., JUDr. J. M., M. B., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M.   D., JUDr. Z. N., JUDr. D. K., JUDr. Ing. J. G., Ľ.t B., JUDr. J. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. M., JUDr. J. R., JUDr. P. Ch., JUDr. D. D., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ž., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., JUDr. J. H., Doc.   1 Nc 72/2011

JUDr. M. Ď., PhD. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 12Co 1/2010 (vec Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C 271/2006) a že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S. a JUDr. M. Š. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Uznesením z 28. septembra 2010 sp. zn. 2 Ndc 19/2010 najvyšší súd zastavil konanie o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti.

Na základe sťažnosti spoločnosti D., (navrhovateľa) proti uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2010 sp. zn. 2 Nc 14/2010 a z 28. septembra 2010 sp. zn. 2 Ndc 19/2010 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 10. mája 2011 č. k. III. ÚS 36/2011-29 rozhodol, že:

„1. Základné právo spoločnosti D.,, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 14/2010 z 25. mája 2010 a sp. zn. 2 Ndc 19/2010 z 28. septembra 2010 porušené bolo.

2. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 14/2010 z 25. mája 2010 a sp. zn. 2 Ndc 19/2010 z 28. septembra 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti D, v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej advokáta JUDr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd v odôvodnení svojho nálezu vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Nc 14/2010 z 25. mája 2010 skonštatoval, že v ňom nie sú dostatočne podrobne vyhodnotené dôvody nevylúčenia sudcov uvedených v bode 2 výroku tohto uznesenia (JUDr. J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S. a JUDr. M. Š.). Vytkol najvyššiemu súdu, že v napadnutom rozhodnutí uviedol len úvahy týkajúce sa subjektívnej stránky zaujatosti bez toho, aby sa zaoberal aj posúdením objektívnej stránky zaujatosti. Z tohto pohľadu nepovažoval napadnuté rozhodnutie za zodpovedajúce požiadavke, že musí byť jasné a zodpovedať na oba možné spôsoby zaujatosti. Podľa názoru ústavného súdu mal najvyšší súd podrobnejšie skúmať otázku objektívnej stránky zaujatosti a až následne rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení

  1 Nc 72/2011

sudcov krajského súdu, pretože súd sa musí aj navonok javiť ako nestranný, nadaný

spravodlivým, nestranným a nezaujatým rozhodovaním.

Ústavný súd s poukazom na § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov uviedol, že úlohou najvyššieho súdu bude vec opätovne prejednať

a rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení tých sudcov krajského súdu, ktorí uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. 2 Nc 14/2010 z 25. mája 2010 neboli vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, pričom u každého z nich musí jasne a podrobnej uviesť dôvody

vylúčenia, resp. nevylúčenia zohľadniac pritom ako subjektívnu stránku, tak aj objektívnu

stránku nezávislosti.

Po opätovnom predložení spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preskúmal

senát, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, obsah celého spisového

materiálu a zistil, že v predmetnej právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica   pod sp. zn. 17C 76/2006 uznesením z 27. septembra 2006 sp. zn. 3 Nc 25/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky vylúčil sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec

prikázal Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne potom uznesením z 19. októbra

2006 sp. zn. 17 NcC 22/2006 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Banská Bystrica

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 17 C 76/2006 a vec prikázal na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Žiar nad Hronom, kde je vedená pod sp. zn. 7 C

271/2006. Námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici,

doručenú Okresnému súdu Žiar nad Hronom 24. novembra 2009, vzniesol navrhovateľ, keďže

sa domnieval, že tento krajský súd je funkčne príslušný rozhodnúť o jeho odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189.  

Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného

sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu

ustanoví zákon.

Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „O.s.p.“)   ustanovuje, ktorý súd je

vecne, miestne a funkčne príslušný

na prerokovanie

veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné

právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o

  1 Nc 72/2011

veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov

priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym

poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v

súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom

toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho

veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne

príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať aj pri

rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môže dôjsť

k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného práva

účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o príslušnosti

súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu zákonnému

sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného

sudcu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že konanie sa

uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej

a miestnej príslušnosti sú teda rozhodujúce okolnosti, ktoré tu existujú v čase konania; takto

raz určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje zásadu

perpetuatio fori

spočívajúcu v trvaní

súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny

okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodujúce; výnimky z tejto zásady upravuje

tiež zákon. Medzi tieto výnimky patrí

prikázanie veci inému súdu podľa § 12 O.s.p.  

(ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému súdu, pretože jeho

sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec

môže

sa prikázať inému

súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2). V prvom i druhom prípade sa vec

prikáže súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôže zmeniť vecná alebo

funkčná príslušnosť - teda sa nemôže prikázať vec súdu iného stupňa či inštancie, t.j. napr. ak

sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému súdu, avšak toho istého

stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tiež R 3/1980).

Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej sa vzťahuje nielen na

prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tiež na

prípady, keď bola príslušnosť určená

inak,

t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa § 12 O.s.p. /súdnym rozhodnutím o prikázaní veci

  1 Nc 72/2011

založenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala žiadne

pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma

v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na

zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto právnej veci vedenej pôvodne na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C 76/2006 uznesením z 27. septembra 2006

sp. zn. 3 Nc 25/2006 sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici vylúčil a podľa § 12 ods. 1

O.s.p. vec prikázal na prejednanie a rozhodovanie Krajskému súdu v Trenčíne, založil

s konečnou platnosťou (do budúcna) príslušnosť

Krajského súdu v Trenčíne

na rozhodovanie

v uvedenej právnej veci (rozhodol tým o jeho funkčnej príslušnosti v tejto veci). Uznesením

z 27. septembra 2006 sp. zn. 3 Nc 25/2006 založená príslušnosť

Krajského súdu v Trenčíne

sa

teda nevyčerpala (neskončila) len bezprostredne nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu

v Trenčíne (uznesením z 19. októbra 2006 sp. zn. 17 NcC 22/2006), ale je daná – vzťahuje sa

v tejto právnej veci na všetky ďalšie (budúce) rozhodovania tohto súdnym rozhodnutím

o príslušnosti určeného krajského súdu (tento súd nastupuje namiesto pôvodného Krajského

súdu v Banskej Bystrici – plní v celom rozsahu jeho funkcie). Krajskému súdu v Trenčíne ako

funkčne príslušnému súdu preto patrí rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa, ktoré podal proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189. Na

tejto príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne nič nemôžu zmeniť okolnosti, ktoré nastali po už

raz takto založenej príslušnosti tohto krajského súdu (napríklad že na pôvodne funkčne

príslušnom súde sa medzičasom sčasti zmenilo zloženie sudcovského zboru). Na veci

/uvedenom závere/ tiež nič nemení, že – ako možno vyvodiť z prípisu (listu) zo 17. februára

2010 sp. zn. 2 Ndc 4/2010 – Najvyšší súd Slovenskej republiky v tom čase chápal účinky už

raz súdnym rozhodnutím založenej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne iba ako ad hoc

rozhodnutie, t.j. bez prihliadnutia k zásade

perpetuatio fori.

Iné

riešenie

v takomto prípade – opakované (ad hoc) predkladanie veci na

rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, hoci tento súd už stratil

postavenie funkčne príslušného /odvolacieho/ súdu, neobstojí. Takýmto – „iným“ – riešením,

kde je zjavná jeho mylnosť už zo samotného rozporu s citovanou právnou úpravou (ako aj s

jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa poprela už zdôraznená zásada o trvaní

/nemennosti/ súdnej príslušnosti (založenej v tomto prípade súdnym rozhodnutím) a tým

zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu; fakt, že by sa tak súčasne celkom zmazal

  1 Nc 72/2011

(odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam

trvania (nemennosti) už raz takto určenej

súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť, aby už následne nedochádzalo k ďalším

ingerenciám v tom istom smere – opakovaným rozhodovaniam o príslušnosti a tak k

predlžovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho konania), možno potom označiť za moment

už iba rýdzo kolaterálny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zásadné skutočnosti a podané

právne posúdenie (vo vzťahu k podmienke konania – funkčne príslušnému súdu na

rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa) dospel k záveru, že na rozhodnutie o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. 7C

271/2006-189 je funkčne príslušný Krajský súd v Trenčíne, nie Krajský súd v Banskej Bystrici.

Chýba tu teda východiskový základ (dôvod), aby mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodovať o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí nie

sú zákonnými sudcami v tejto veci (porovnaj § 15a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci

majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti

voči sudcovi, ktorý má

vec

prejednať

a rozhodnúť

),

a spis je potrebné postúpiť Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu

funkčne príslušnému na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa.

Najvyšší súd, ktorý na základe opísaného stavu ustálil nesplnenie zákonných

podmienok pre to, aby mohol pristúpiť k postupu v zmysle právneho názoru ústavného súdu

vysloveného v tejto veci, teda aby sa mohol zaoberať existenciou či neexistenciou skutočností

vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania vo

veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7C 271/2006 (pretože

tento krajský súd stratil svoju pôvodnú funkčnú príslušnosť), rozhodol spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti tohto uznesenia. Týmto uznesením zaväzujúcim procesným postupom vyriešil

aktuálnu otázku, ktorý súd má rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Žiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189, a podaným výkladom aj

pro futuro predchádza možnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý z oboch

spomenutých krajských súdov je odvolacím súdom v danej právnej veci. Treba osobitne

zdôrazniť, že riešenie prijaté špecializovaným senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v tomto prípade, ktoré plne rešpektuje vyloženú zásadu o trvaní raz určenej súdnej

príslušnosti, je zhodné s jeho postupom v ďalších obdobných prípadoch (porovnaj

napr.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2010

sp. zn. 1 Nc 45/2010,

ktoré bolo schválené občianskoprávnym kolégiom na publikovanie v Zbierke stanovísk

  1 Nc 72/2011

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. júla 2010 sp. zn. 1 Nc 18/2010, z

15. apríla 2011 sp. zn.1 Nc

27/2011, z 26. júla 2011 sp. zn. 1 Nc 41/2011, z 25. augusta 2011 sp. zn. 1 Nc 48/2011).

  Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2011

  JUDr. Milan D e á k, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta