1 Nc 70/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D. P., bytom N., proti odporcovi JUDr. J. V., sudca Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, Nitra, o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C 226/2010, a na Krajskom súde v Nitre pod

sp.zn. 5NcC 41/2010, o oznámení sudcov Krajského súdu v Nitre o skutočnostiach, pre ktoré

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. S. Z., JUDr. R. G., JUDr. J. B., JUDr. I. D.,

JUDr. L. G., JUDr. E. H., JUDr. Š. H., JUDr. M. H., JUDr. D. K., JUDr. I. K. Dr., JUDr. Ľ.

K., JUDr. E. M., JUDr. K. M., JUDr. Z. M., JUDr. Ľ. M. PhD., JUDr. B. M., JUDr. M. M.,

Mgr. A. N., JUDr. V. N., JUDr. R. P., JUDr. P. P., JUDr. D. P., JUDr. J. P., JUDr. M. P.,

JUDr. V. P., JUDr. S. S., JUDr. V. S., Mgr. I. V., JUDr. J. V.., JUDr. D. V., JUDr. M. M.  

s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 5NcC 41/2010  

( vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 18C 226/2010 ).

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Z. B., JUDr. J. B., JUDr. D. H., JUDr. S.

L., Mgr. P. L., Mgr. E. N. n i e   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej pod sp.zn. 5NcC 41/2010 ( vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 18C 226/2010 ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Nitra sa členovia senátu,

ktorý má vec prejednať a rozhodnúť JUDr. B.   M. a JUDr. V. P., oznámili, že sa cítia byť

zaujatí vo veci pre ich vzťah k odporcovi, ktorý je sudcom Krajského súdu v Nitre, pre dlhoročný priateľský vzťah. Vo veci sa vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdu v Nitre

a následne vzhľadom na uvedené bola vec podpredsedom súdu predložená Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p., prípadne aj na postup podľa §

12 ods. 1 O.s.p.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval obsah vyjadrenia sudcov Krajského

súdu v Nitre z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré by mohli byť vylúčení  

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca.

Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom

presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu

vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať

jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi

uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno

považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale

najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či

sudca disponuje určitým vzťahom k veci.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho

proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen

vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach verejnosti.

Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru, sudcovia Krajského

súdu v Nitre JUDr. S. Z., JUDr. R. G., JUDr. J. B., JUDr. I. D., JUDr. L. G., JUDr. E. H.,

JUDr. Š. H., JUDr. M. H., JUDr. D. K., JUDr. I. K. Dr., JUDr. Ľ. K., JUDr. E. M., JUDr. K.

M., JUDr. Z. M., JUDr. Ľ. M. PhD., JUDr. B. M., JUDr. M. M., Mgr. A. N., JUDr. V. N.,

JUDr. R. P., JUDr. P. P., JUDr. D. P., JUDr. J. P., JUDr. M.P., JUDr. V. P., JUDr. S. S.,

JUDr. V. S., Mgr. I. V., JUDr. J. V., JUDr. D. V., JUDr. M. M. že vzhľadom na ich vzťah

k odporcovi, s ktorým majú priateľský vzťah, sa cítia byť vo veci zaujatí. V takomto prípade

bolo potrebné zohľadniť, že sami sudcovia potvrdili existenciu vzťahu k účastníkovi konania,

ktorý ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. považuje za právne relevantný. Ich vyjadrenia o ich

zaujatosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektoval a v dôsledku toho rozhodol, že

sudcovia uvedení v prvom odseku výroku tohto rozhodnutia, sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci sudcov Krajského súdu v Nitre JUDr. Z. B., JUDr.   J.B., JUDr. D. H.,

JUDr. S. L., Mgr. P. L., Mgr. E. N. nakoľko títo sami uviedli, že odporcu poznajú len ako

kolegu, resp.   ich vzťahy sú navzájom vo neutrálne, budované na princípoch profesionálnej

spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy

sudcov (ktoré z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť

vzbudzujúcu pochybnosti o nezaujatosti sudcu) môžu prerásť aj do ich osobného (napr.

priateľského) vzťahu, resp. sa necítia zaujatí. Až v prípade, že kolegiálny vzťah sudcov

nadobudol tento osobný charakter, môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska § 14

ods. 1 O.s.p.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Nitre uvedení v druhom odseku výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Keďže vzhľadom na rozsah, v akom boli sudcovia Krajského súdu v Nitre vylúčení

(nevylúčení) z prejednávania a rozhodovania veci, je zrejmé, že z jeho sudcov možno vytvoriť

senát, ktorý by vec posúdil. Preto nebolo potrebné aplikovať ustanovenie § 12 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení  

(§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta