1 Nc 65/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. S. – K. S., so sídlom S.,
IČO: X, proti žalovanému Ing. F. R., S., právne zastúpený JUDr. L. S., advokát, K.,
o zaplatenie 1.492,53-€ s prísl., vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12C 117/2005 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11 NcC 32/2010, v konaní o vylúčenie
sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, JUDr. A. Č., JUDr. J. Č., JUDr. Ľ. K. n i e sú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 11NcC
32/2010 (vec Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/117/2005).
O d ô v o d n e n i e :
Odporca svojím písomným podaním doručeným Okresnému súdu Rožňava dňa
13. septembra 2010 namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Spišská Nová Ves., Rožňava,
a Krajského súdu v Košiciach z dôvodu, že prvotná žaloba – návrh na vydanie platobného
rozkazu bola podaná na jeseň 2002, a za osem rokov neboli súdy schopné rozhodnúť, ďalej
v podaní uvádza, že vyššie uvedené súdu nemajú vôbec jeho dôveru, a žiada aby samotné
pojednávanie bolo preložené do pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) vzal na zreteľ, že vznesená námietka zaujatosti sa týkala všetkých sudcov
Krajského súdu v Košiciach. Napriek tomu ale skúmal existenciu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci iba vo vzťahu k sudcom, ktorí podľa rozvrhu
práce tohto krajského súdu majú predmetnú vec prejednať a rozhodnúť t.j. senátu 11 C.
Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa
tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk
pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti
Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov
z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom
alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne
rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
Sudcovia senátu 11 C JUDr. A. Č., JUDr. J. Č., JUDr. Ľ. K. sa k obsahu vznesenej
námietky zaujatosti vyjadrili a zhodne uviedli, že účastníkov konania a ich zástupcov
nepoznajú, a k veci nemajú žiadny vzťah a necítia sa byť zaujatí.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle
§ 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade splnené.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z
hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa
rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie,
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa
ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označení sudcovia Krajského súdu
v Košiciach nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 18. novembra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta