Najvyšší súd  

1 Nc 64/2010

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B. S., bývajúceho v   K.,

zastúpeného E. S., bývajúcou v K., proti odporcovi F. S., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr.

A. F., advokátom so sídlom v K., o určenie výživného, vedenej na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. 35 C 335/2009, o   vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach   z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 CoP 315/2010, 7NcC 22/2010, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. B., JUDr. E. B., JUDr. V. B., JUDr. L. B.,

JUDr. D. B., JUDr. L. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A. Č., JUDr. M. D., JUDr. L. D., JUDr.

A. Ď., Mgr. D. F., JUDr. Š. F., JUDr. E. F., Mgr. J. F., JUDr. M. G., JUDr. M. H., JUDr. Z. H.,

JUDr. M. H., JUDr. V. H., PhD., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. Ch., JUDr. J. J., JUDr. O. J.,

JUDr. J. K., JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. V. K., JUDr. J. K., JUDr.

J. M., JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A. M., JUDr. V. M., JUDr. V. M., JUDr. S. M., JUDr. D.

M., JUDr. P. N., JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J. S., JUDr. M. S.,

JUDr. D. S., JUDr. J. S. M.‚ JUDr. J. S., JUDr. E. S., JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š.,

JUDr. Z. Š.,   JUDr. P. T., JUDr. A. T., JUDr. L.T., JUDr. P. T., JUDr. J. T., JUDr. J. V., JUDr.

G. V., JUDr. T. V., JUDr. I. V. a JUDr. F. Z. n i e   s ú   v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 CoP 315/2010, 7NcC 22/2010 (veci

Okresného súdu Košice I   sp. zn. 35 C 335/2009).

O d ô v o d n e n i e

  Vo veci   vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35 C 335/2009   a na Krajskom

súde v Košiciach   pod sp. zn. 7 CoP 315/2010, 7NcC 22/2010 predložil označený krajský súd   1 Nc 64/2010

spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej

odporcom voči sudcom Krajského súdu v Košiciach. Námietku odôvodnil tým, že v konaní

zastupuje navrhovateľa jeho matka, ktorá je pracovníčkou Krajského súdu v Košiciach, a ako

ďalší dôvod uviedol „veľmi pochybné načasovanie rozhodnutia a doručenie Trestného rozkazu

pod sp. zn. 6T 25/2010-123, v ktorom sa uznáva vinným“.

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. V. B., JUDr. A. Č., JUDr. A. H., JUDr. O. J.,

JUDr. M. K., JUDr. V. M., JUDr. M. S., JUDr. A. Š. a JUDr. J. T. vo svojich vyjadreniach

uviedli, že pre pracovný vzťah k zástupkyni navrhovateľa ako asistentke senátu, resp. pretože ju

poznajú, cítia sa byť zaujatí alebo že by mohla vzniknúť pochybnosť o ich nezaujatosti. Ostatní

zo sudcov uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vo vyjadrení   k námietke zaujatosti

uviedli, že nie sú zaujatí.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému   súdu v Košiciach  

(§ 16 ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti

o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na

ich   pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k   ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna

úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou

existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe

skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

  1 Nc 64/2010

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny

pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

  Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúci zákonný dôvod

(porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie teda iba tvrdenie odporcu o tom, že splnomocnená zástupkyňa

navrhovateľa Edita Sabolová pracuje na Krajskom súde v Košiciach. Samotný uvedený údaj

(tvrdenie) odporcu nepredstavuje okolnosť, ktorú možno bez ďalšieho považovať za dôvod

vylučujúci sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci.

Uvedené tvrdenie odporcu o   zaujatosti sudcov je vyvodzované - spočíva   na existencii

profesionálneho, resp. pracovného vzťahu sudcov k zástupkyni navrhovateľka, ktorá je

zamestnaná na tom istom súde. Tento vzťah však - rovnako ako vzťah medzi sudcami navzájom -

je založený   na báze profesionality. Chýba tu preto objektívny základ na konštatovanie

zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o

tom, či takýto   sudcovia (poznajúci zástupkyňu navrhovateľa zo spoločného pracoviska, kde

pracovne spolu prichádzajú do styku) budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať,

znamenalo by to   vlastne, že   výlučne   pracovný a kolegiálny vzťah   medzi   sudcami a

zamestnancami   súdu   (obdobne to platí pre vzťah   medzi sudcami navzájom) prezumuje vo

všeobecnosti porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto

vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti [takéto prekročenie ani

sudcovia, ktorí spochybnili svoju nezaujatosť, vo svojich vyjadreniach neuviedli a ani odporca

takéto prekročenie netvrdil ], nemožno mať   bez ďalšieho   pochybnosti o nezaujatosti sudcov  

Krajského súdu v Košiciach. Až v prípade, že by uvedený vzťah prerástol cez rýdzo

profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu,

išlo by o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda až vtedy by bol

daný dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami

a zamestnancami súdu (obdobne to platí pre vzťahy medzi sudcami navzájom), ktoré však bežný

pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sudcovia

a zamestnanci sa navzájom poznajú, pretože sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo nižší)

súd, v tom istom oddelení alebo senáte], nemajú samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci týkajúcej sa takéhoto zamestnanca súdu. Preto iba samotná   1 Nc 64/2010

skutočnosť, že určitá vec sa týka zamestnanca súdu ako zástupcu účastníka (obdobne by to platilo

aj v prípade jeho vystupovania ako účastníka konania), ku ktorému majú sudcovia len

profesionálny, pracovný vzťah, nemôže založiť pomer predpokladaný ustanovením   § 14 ods.  

1 O.s.p.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Košiciach a ani

z ostatného obsahu spisu nezistil žiadne také skutočnosti, z   ktorých by bolo možné vyvodiť

pochybnosti o ich nezaujatosti. Pri svojom posudzovaní vychádzal z toho, že nestrannosť sudcu

sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu

v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah

samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho

účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko

ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej a

to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí

navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli

objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva /ESĽP/, ktorá rozoznáva

subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, kam patrí osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci,   a objektívne hľadisko, ktoré spočíva na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Z tohto pohľadu k vylúčeniu sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci dôjde nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo

ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale aj vtedy, keď existuje

legitímna pochybnosť o jeho nestrannosti [v zmysle zásady, že spravodlivosť nielenže má byť

vykonávaná; musí sa aj javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done; it must also be

seen to be done“)].

  Pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu v Košiciach,

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že z judikatúry ESĽP   a   Ústavného súdu

Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí

podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať

to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti   1 Nc 64/2010

objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým,

nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. októbra 2010 sp. zn. 1 Nc 58/2010).  

  Samotnú námietku odporcu o   zaujatosti sudcov Krajského súdu v Košiciach, resp. jej

základ, ktorý je vyvodzovaný zo skutočnosti, že   splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa   je

zamestnaná na Krajskom súde v Košiciach, nemožno preto bez ďalšieho považovať za dôvod

vylučujúci sudcov z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci; ide tu len o subjektívny

názor (tvrdenie) účastníka konania, ktorý dôvod vylučujúci sudcov ešte nezakladá. Ani v ďalšej

namietanej   okolnosti a to, že malo byť v súčasnosti   rozhodnuté v trestnom konaní o vine

odporcu a že mu bol doručený trestný rozkaz,   nie je daný dôvod vylučujúci sudcov Krajského

súdu v Košiciach. Je namieste zároveň pripomenúť aj zákonnú úpravu - § 14 ods. 3 O. s. p.;

podľa tohto ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné napokon osobitne zvýrazniť, že

rozhodnutie o vylúčení sudcu (sudcov) podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje výnimku z

významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré

sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcov vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené skutočnosti znamenajúce

absenciu   dôvodu,   pre ktorý by mohli vznikať pochybnosti, že sudcovia Krajského súdu

v Košiciach nebudú v predmetnej veci postupovať nestranne, neutrálne, rozhodol tak, že ich

nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

  1 Nc 64/2010

V Bratislave 24. novembra 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.   predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta