Najvyšší súd
1 Nc 61/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. Z. D., bytom K., prechodne K., právne zastúpená JUDr. Z. S., proti odporcovi Ing. J. D., bytom K., právne
zastúpený JUDr. J. J., K., o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, vedenej na
Okresnom súde Košice II. pod. sp. zn. 20C 15/2009, a na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.
6Co 189/2010, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Košiciach. z prejednávania
a rozhodovania veci takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, JUDr. A. T., JUDr. A. H., JUDr. V. M., Mgr. D.
F., JUDr. V. B., JUDr. O. J., JUDr. J. T., n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 6Co 189/2010 (vec Okresného súdu
Košice II. sp.zn. 20C 15/2009).
O d ô v o d n e n i e
V konaní o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, ktorá je vedená na Okresnom
súde Košice II sp. zn. 20C 15/2009, podaním zo dňa 06.10.2010 vzniesol odporca námietku
zaujatosti voči predsedníčke senátu 6Co JUDr. A. T. ako aj ďalších sudcov pôsobiacich na
Krajskom súde v Košiciach. Námietku odôvodnil tým, že JUDr. A. T. ako dlhoročná sudkyňa
pôsobiaca na súde v Košicach, sa osobne pozná s matkou navrhovateľky JUDr. A. P., ktorá bola
asi tridsať rokov sudkyňou Krajského súdu v Košiciach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach
(§ 16 ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti
o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna
úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou
existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom
znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny
pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným
súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom
(I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom,
že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne
a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je
nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike(pozri napríklad
Piersack proti Belgicku, Hauschildt proti Dánsku, Delcourt proti Belgicku,Pullar proti
Spojenému kráľovstvu, I. ÚS 332/08).
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o
nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod
na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť
dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za
oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že
subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k
veci disponuje.
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. T., JUDr. A. H., JUDr. V. M., Mgr. D.
F., JUDr. V. B., JUDr. O. J., JUDr. J. T., teda senátu 6Co a zastupujúceho senátu 2 Co, v
písomnom vyjadrení neuviedli a nepotvrdili existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Keďže ani zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že títo
sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta