1 Nc 48/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ Slovenská republika – L., so sídlom v B. a 2/ Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, so

sídlom v Bratislave, Búdková 36, zastúpených JUDr. I. S., advokátkou v K., proti odporcovi:

S., so sídlom v T., zastúpenému JUDr. A. F., advokátom v K., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod   sp. zn. 14 C 565/1998

a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7NcC 24/2011, takto

r o z h o d o l :

Spis Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 14C 565/1998 sa postupuje na

rozhodnutie o námietke zaujatosti Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 14C 565/1998

predložil odporca súdu na pojednávaní 6. júna 2011 písomnú námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom tohto súdu (s výnimkou JUDr. A.) a tiež voči všetkým sudcom Krajského

súdu v Košiciach. Po predložení veci Okresným súdom Košice - okolie Krajskému súdu

v Košiciach vzniesli navrhovatelia písomným podaním doručeným tomuto súdu 28. júla 2011

námietku zaujatosti proti sudcom tohto krajského súdu JUDr. O. J. a JUDr. V. B. Následne

bol spis Krajským súdom v Košiciach postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p., teda posúdenie, či sudcovia Krajského súdu v Košiciach

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7NcC

24/2011.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom proti sudcom

Okresného súdu Košice - okolie je funkčne príslušný   Krajský súd v Banskej Bystrici, nie

Krajský súd v Košiciach. Preto nie je daný dôvod, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky   1 Nc 48/2011

rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach, ale spis je

potrebné postúpiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne príslušnému na

rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom proti sudcom Okresného súdu Košice

- okolie.

Tento svoj záver opiera Najvyšší súd Slovenskej republiky o nasledujúce zistenia a

posúdenie.

V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.

14C 565/1998 uznesením z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999 Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prikázal prejednanie veci Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 12 Nc 3/1999 Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý súd potom

uznesením z 30. septembra 1999 sp. zn. 11 Nc 319/1999 rozhodol tak, že sudkyňu Okresného

súdu Košice – okolie JUDr. Ľ. A. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného

sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu

ustanoví zákon.

Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „O.s.p.“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci,

čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa

výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci

rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov

priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym

poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v

súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom

toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho

veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i

funkčne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať

aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môže

dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného

práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o   1 Nc 48/2011

príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu

zákonného sudcu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že konanie sa

uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a

miestnej príslušnosti sú teda rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú v čase konania; takto raz

určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní

súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny

okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje

tiež zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu podľa § 12 O.s.p.  

(ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému súdu, pretože jeho

sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa prikázať inému

súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2). V prvom i druhom prípade sa vec

prikáže súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôže zmeniť vecná alebo

funkčná príslušnosť - teda sa nemôže prikázať vec súdu iného stupňa či inštancie, t.j. napr. ak

sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému súdu, avšak toho istého

stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tiež R 3/1980).

Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej sa vzťahuje nielen na

prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená

inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa § 12 O.s.p. /súdnym rozhodnutím o   prikázaní

veci založenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala žiadne

pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma

v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na

zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vedenej na Okresnom súde

Košice – okolie pod sp. zn. 14C 565/1998 uznesením z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999

podľa § 12 ods. 2 O.s.p. prikázal vec na prejednanie a rozhodovanie Krajskému súdu

v Banskej Bystrici, založil s konečnou platnosťou príslušnosť Krajského súdu v Banskej

Bystrici na rozhodovanie v uvedenej veci (rozhodol tým o jeho funkčnej príslušnosti v tejto

veci). Uznesením z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999 takto založená funkčná príslušnosť sa   1 Nc 48/2011

nevyčerpala (neskončila) len bezprostredne nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici (uznesením z 30. septembra 1999 sp. zn. 11Nc 319/1999), ale je daná –

vzťahuje sa v tejto právnej veci na všetky ďalšie (budúce) rozhodovania tohto súdnym

rozhodnutím o príslušnosti určeného krajského súdu (tento súd nastupuje namiesto pôvodného

Krajského súdu v Košiciach – plní jeho funkcie); Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako

funkčne príslušnému súdu preto patrí prejednať a rozhodnúť aj námietku zaujatosti odporcu

proti sudcom Okresného súdu Košice – okolie. Iné riešenie v takomto prípade – opakované

(ad hoc) predkladanie veci na rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach,

hoci tento súd už stratil postavenie funkčne príslušného /nadriadeného/ súdu, neobstojí.

Takýmto – „iným“ – riešením, kde je zjavná jeho mylnosť už zo samotného rozporu

s citovanou právnou úpravou (ako aj s jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa

poprela už zdôraznená zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti (založenej v tomto

prípade súdnym rozhodnutím) a tým zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu;

fakt, že by sa tak súčasne celkom zmazal (odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam

trvania (nemennosti) už raz takto určenej súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť,

aby už následne nedochádzalo k ďalším ingerenciám v tom istom smere – opakovaným

rozhodovaniam o príslušnosti a tak k predlžovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho

konania), možno potom označiť za moment už iba rýdzo kolaterálny.

Vec /spis/ s námietkou zaujatosti odporcu proti sudcom Okresného súdu Košice –

okolie patrí (a preto má byť predložená) Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu

príslušnému na rozhodovanie o tejto námietke. Na tejto príslušnosti Krajského súdu v Banskej

Bystrici nič nezmenili okolnosti, ktoré nastali po už raz takto založenej príslušnosti tohto

krajského súdu. Pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto právnej veci vydal  

16. januára 2006 uznesenie sp. zn. 3 Ndc 5/2006, v ktorom vyslovil, že návrhu na prikázanie

veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 NcC 92/2005 inému súdu toho istého stupňa

nevyhovuje, týmto rozhodnutím nerozhodol o prikázaní veci inému súdu podľa § 12 O.s.p.

(iba tak by totiž mohol zmeniť stav už raz – skorším rozhodnutím – založenej   príslušnosti

Krajského súdu v   Banskej Bystrici a tento krajský súd tak zostal naďalej súdom, ktorý

nastúpil namiesto pôvodného Krajského súdu v Košiciach), teda súdnym rozhodnutím

nedošlo k zmene už raz súdnym rozhodnutím –   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999 založenej príslušnosti Krajského súdu v

Banskej Bystrici. Na veci /uvedenom závere/ tiež nič nemení, že – ako možno vyvodiť z

prípisov (listov) zo 7. decembra 2005 sp. zn. 3 Nc 21/2005, 3 Ndc 175/2005 a z 3. júla 2007   1 Nc 48/2011

sp. zn. 4 Ndc 70/2007 – Najvyšší súd Slovenskej republiky v tom čase chápal účinky už raz

súdnym rozhodnutím založenej príslušnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici iba ako ad hoc

rozhodnutie, t.j. bez prihliadnutia k zásade perpetuatio fori.

Najvyšší súd, ktorý za opísaného stavu nemal splnené zákonné podmienky pre to, aby

skúmal existenciu skutočností vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Košiciach z

prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice – okolie pod

sp. zn. 14C 565/1998, rozhodol   spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Týmto zaväzujúcim procesným postupom – s dôrazom na podané dôvody – nielen vyriešil

aktuálnu otázku, ktorý súd má rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej odporcom proti

sudcom Okresného súdu Košice – okolie, ale podáva jasný výklad, ktorým pro futuro

predchádza možnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý z oboch spomenutých

krajských súdov je funkčne príslušným súdom v danej právnej veci. Riešenie – prijaté

špecializovaným senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – v tomto prípade, rovnako

ako v ďalších obdobných prípadoch (porovnaj aktuálnu rozhodovaciu prax, napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2010 sp. zn. 1 Nc 45/2010, ktoré bolo

schválené občianskoprávnym kolégiom na publikovanie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

19. júla 2010 sp. zn.1 Nc 18/2010, z 15. apríla 2011 sp. zn.1 Nc 27/2011, z 26. júla 2011  

sp. zn. 1 Nc 41/2011), plne rešpektuje vyloženú zásadu o trvaní raz určenej súdnej

príslušnosti.

  Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011

  JUDr. Milan D e á k, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta