1 Nc 48/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ Slovenská republika – L., so sídlom v B. a 2/ Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, so
sídlom v Bratislave, Búdková 36, zastúpených JUDr. I. S., advokátkou v K., proti odporcovi:
S., so sídlom v T., zastúpenému JUDr. A. F., advokátom v K., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 14 C 565/1998
a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7NcC 24/2011, takto
r o z h o d o l :
Spis Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 14C 565/1998 sa postupuje na
rozhodnutie o námietke zaujatosti Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 14C 565/1998
predložil odporca súdu na pojednávaní 6. júna 2011 písomnú námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom tohto súdu (s výnimkou JUDr. A.) a tiež voči všetkým sudcom Krajského
súdu v Košiciach. Po predložení veci Okresným súdom Košice - okolie Krajskému súdu
v Košiciach vzniesli navrhovatelia písomným podaním doručeným tomuto súdu 28. júla 2011
námietku zaujatosti proti sudcom tohto krajského súdu JUDr. O. J. a JUDr. V. B. Následne
bol spis Krajským súdom v Košiciach postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p., teda posúdenie, či sudcovia Krajského súdu v Košiciach
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7NcC
24/2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom proti sudcom
Okresného súdu Košice - okolie je funkčne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, nie
Krajský súd v Košiciach. Preto nie je daný dôvod, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Nc 48/2011
rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach, ale spis je
potrebné postúpiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne príslušnému na
rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom proti sudcom Okresného súdu Košice
- okolie.
Tento svoj záver opiera Najvyšší súd Slovenskej republiky o nasledujúce zistenia a
posúdenie.
V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.
14C 565/1998 uznesením z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999 Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prikázal prejednanie veci Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 12 Nc 3/1999 Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý súd potom
uznesením z 30. septembra 1999 sp. zn. 11 Nc 319/1999 rozhodol tak, že sudkyňu Okresného
súdu Košice – okolie JUDr. Ľ. A. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného
sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu
ustanoví zákon.
Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „O.s.p.“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci,
čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa
výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci
rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov
priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym
poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v
súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom
toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho
veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i
funkčne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať
aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môže
dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného
práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o 1 Nc 48/2011
príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu
zákonného sudcu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že konanie sa
uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a
miestnej príslušnosti sú teda rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú v čase konania; takto raz
určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní
súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny
okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje
tiež zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu podľa § 12 O.s.p.
(ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému súdu, pretože jeho
sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa prikázať inému
súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2). V prvom i druhom prípade sa vec
prikáže súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôže zmeniť vecná alebo
funkčná príslušnosť - teda sa nemôže prikázať vec súdu iného stupňa či inštancie, t.j. napr. ak
sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému súdu, avšak toho istého
stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tiež R 3/1980).
Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej sa vzťahuje nielen na
prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená
inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa § 12 O.s.p. /súdnym rozhodnutím o prikázaní
veci založenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala žiadne
pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma
v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na
zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vedenej na Okresnom súde
Košice – okolie pod sp. zn. 14C 565/1998 uznesením z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999
podľa § 12 ods. 2 O.s.p. prikázal vec na prejednanie a rozhodovanie Krajskému súdu
v Banskej Bystrici, založil s konečnou platnosťou príslušnosť Krajského súdu v Banskej
Bystrici na rozhodovanie v uvedenej veci (rozhodol tým o jeho funkčnej príslušnosti v tejto
veci). Uznesením z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999 takto založená funkčná príslušnosť sa 1 Nc 48/2011
nevyčerpala (neskončila) len bezprostredne nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici (uznesením z 30. septembra 1999 sp. zn. 11Nc 319/1999), ale je daná –
vzťahuje sa v tejto právnej veci na všetky ďalšie (budúce) rozhodovania tohto súdnym
rozhodnutím o príslušnosti určeného krajského súdu (tento súd nastupuje namiesto pôvodného
Krajského súdu v Košiciach – plní jeho funkcie); Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako
funkčne príslušnému súdu preto patrí prejednať a rozhodnúť aj námietku zaujatosti odporcu
proti sudcom Okresného súdu Košice – okolie. Iné riešenie v takomto prípade – opakované
(ad hoc) predkladanie veci na rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach,
hoci tento súd už stratil postavenie funkčne príslušného /nadriadeného/ súdu, neobstojí.
Takýmto – „iným“ – riešením, kde je zjavná jeho mylnosť už zo samotného rozporu
s citovanou právnou úpravou (ako aj s jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa
poprela už zdôraznená zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti (založenej v tomto
prípade súdnym rozhodnutím) a tým zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu;
fakt, že by sa tak súčasne celkom zmazal (odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam
trvania (nemennosti) už raz takto určenej súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť,
aby už následne nedochádzalo k ďalším ingerenciám v tom istom smere – opakovaným
rozhodovaniam o príslušnosti a tak k predlžovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho
konania), možno potom označiť za moment už iba rýdzo kolaterálny.
Vec /spis/ s námietkou zaujatosti odporcu proti sudcom Okresného súdu Košice –
okolie patrí (a preto má byť predložená) Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu
príslušnému na rozhodovanie o tejto námietke. Na tejto príslušnosti Krajského súdu v Banskej
Bystrici nič nezmenili okolnosti, ktoré nastali po už raz takto založenej príslušnosti tohto
krajského súdu. Pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto právnej veci vydal
16. januára 2006 uznesenie sp. zn. 3 Ndc 5/2006, v ktorom vyslovil, že návrhu na prikázanie
veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 NcC 92/2005 inému súdu toho istého stupňa
nevyhovuje, týmto rozhodnutím nerozhodol o prikázaní veci inému súdu podľa § 12 O.s.p.
(iba tak by totiž mohol zmeniť stav už raz – skorším rozhodnutím – založenej príslušnosti
Krajského súdu v Banskej Bystrici a tento krajský súd tak zostal naďalej súdom, ktorý
nastúpil namiesto pôvodného Krajského súdu v Košiciach), teda súdnym rozhodnutím
nedošlo k zmene už raz súdnym rozhodnutím – uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. apríla 1999 sp. zn. Nc 19/1999 založenej príslušnosti Krajského súdu v
Banskej Bystrici. Na veci /uvedenom závere/ tiež nič nemení, že – ako možno vyvodiť z
prípisov (listov) zo 7. decembra 2005 sp. zn. 3 Nc 21/2005, 3 Ndc 175/2005 a z 3. júla 2007 1 Nc 48/2011
sp. zn. 4 Ndc 70/2007 – Najvyšší súd Slovenskej republiky v tom čase chápal účinky už raz
súdnym rozhodnutím založenej príslušnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici iba ako ad hoc
rozhodnutie, t.j. bez prihliadnutia k zásade perpetuatio fori.
Najvyšší súd, ktorý za opísaného stavu nemal splnené zákonné podmienky pre to, aby
skúmal existenciu skutočností vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Košiciach z
prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice – okolie pod
sp. zn. 14C 565/1998, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Týmto zaväzujúcim procesným postupom – s dôrazom na podané dôvody – nielen vyriešil
aktuálnu otázku, ktorý súd má rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej odporcom proti
sudcom Okresného súdu Košice – okolie, ale podáva jasný výklad, ktorým pro futuro
predchádza možnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý z oboch spomenutých
krajských súdov je funkčne príslušným súdom v danej právnej veci. Riešenie – prijaté
špecializovaným senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – v tomto prípade, rovnako
ako v ďalších obdobných prípadoch (porovnaj aktuálnu rozhodovaciu prax, napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2010 sp. zn. 1 Nc 45/2010, ktoré bolo
schválené občianskoprávnym kolégiom na publikovanie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
19. júla 2010 sp. zn.1 Nc 18/2010, z 15. apríla 2011 sp. zn.1 Nc 27/2011, z 26. júla 2011
sp. zn. 1 Nc 41/2011), plne rešpektuje vyloženú zásadu o trvaní raz určenej súdnej
príslušnosti.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011
JUDr. Milan D e á k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta