1 Nc 47/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. K., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom Práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky MUDr. M. I., bytom B., zastúpenej JUDr. D. J., so sídlom v B. a otca MUDr. L. K., CSc., bytom B., o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, za účasti

Okresnej prokuratúry Bratislava III, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P

188/20011, a na Krajskom súde v Bratislave   11CoP 332/2012 o návrhu otca na vylúčenie

sudkýň senátu 11CoP Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci, takto

r o z h o d o l :

Sudkyne senátu 11Cop Krajského súdu v Bratislave, zloženom z JUDr. B. G., JUDr.

K. Š. a JUDr. A. P. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto

súde pod sp. zn. 10CoP 332/2012 (vec Okresného súdu Bratislava III. pod. sp. zn. 38P

188/2011)

O d ô v o d n e n i e

Podaním zo dňa 16. augusta 2012, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Bratislave 17. augusta 2012, matka maloletého uplatnila námietku zaujatosti voči sudkyniam senátu

11CoP Krajského súdu v Bratislave. Námietku zaujatosti odôvodnila tým, že daný senát

prejednával obe jej deti a robil pritom zásadné chyby v tom, že vychádzal zo subjektívneho

hodnotenia jej osoby. V námietke ďalej uviedla, že JUDr. G., ktorá predsedá senátu je voči jej

osobe zaujatá, za čím je jej bývalý manžel MUDr. K., ktorý je osobným priateľom manžela

sudkyne JUDr. B. J..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania  

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho v jeho rozhodovaní

v iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,  

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,  

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo

možné vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudkýň JUDr. B. G., JUDr. K. Š. a JUDr. A. P. v

zmysle   ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedené sudkyne uviedli, že účastníkov konania

nepoznajú, nemajú k nim ich zástupcom a veci   žiadny vzťah. Pre posúdenie vzťahu sudcu

z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia nie je relevantný vzťah iného sudcu ako

zákonného sudcu, preto sa najvyšší súd vzťahom sudkyne JUDr. J. k otcovi nezaoberal.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle

§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť

všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade splnené.  

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby  

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť  

o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca

1998).  

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu  

pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa

tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne  

a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce

osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto  

k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Na vylúčenie sudkýň senátu 11Cop Krajského súdu v Bratislave, zloženom z JUDr. B.

G., JUDr. K. Š. a JUDr. A. P. je nepostačujúca tá skutočnosť, že matka nesúhlasí s postupom

odvolacieho senátu pri príprave, nariadení a vedení odvolacieho pojednávania vo veci.

Dôvodom na vylúčenie sudcov totiž nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.).

Pokiaľ ide o tie časti odôvodnenia námietky zaujatosti, v ktorej navrhovateľka

spochybňuje zákonnosť rozhodnutí odvolacieho súdu je treba uviesť, že základom pre

vylúčenie sudcu môžu byť skutočne len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie

skutočnosť, že rozhodnutie súdu nekorešponduje so subjektívnymi predstavami a názormi

účastníka na vecnú správnosť alebo zákonnosť súdnych rozhodnutí. Navyše, ani skutočná

existencia nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci, pretože na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov v

občianskom súdnom konaní slúži systém opravných prostriedkov (odvolanie, obnova konania,

dovolanie), nie námietka zaujatosti, ktorej účel je úplne iný.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z

hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení namietaných sudkýň, ktorým vec

podľa rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich

vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a

rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označené sudkyne Krajského

súdu v Bratislave nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.   predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta