1 Nc 47/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. K., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom Práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky MUDr. M. I., bytom B., zastúpenej JUDr. D. J., so sídlom v B. a otca MUDr. L. K., CSc., bytom B., o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, za účasti
Okresnej prokuratúry Bratislava III, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P
188/20011, a na Krajskom súde v Bratislave 11CoP 332/2012 o návrhu otca na vylúčenie
sudkýň senátu 11CoP Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Sudkyne senátu 11Cop Krajského súdu v Bratislave, zloženom z JUDr. B. G., JUDr.
K. Š. a JUDr. A. P. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 10CoP 332/2012 (vec Okresného súdu Bratislava III. pod. sp. zn. 38P
188/2011)
O d ô v o d n e n i e
Podaním zo dňa 16. augusta 2012, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Bratislave 17. augusta 2012, matka maloletého uplatnila námietku zaujatosti voči sudkyniam senátu
11CoP Krajského súdu v Bratislave. Námietku zaujatosti odôvodnila tým, že daný senát
prejednával obe jej deti a robil pritom zásadné chyby v tom, že vychádzal zo subjektívneho
hodnotenia jej osoby. V námietke ďalej uviedla, že JUDr. G., ktorá predsedá senátu je voči jej
osobe zaujatá, za čím je jej bývalý manžel MUDr. K., ktorý je osobným priateľom manžela
sudkyne JUDr. B. J..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho v jeho rozhodovaní
v iných veciach.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,
v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom
účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo
možné vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudkýň JUDr. B. G., JUDr. K. Š. a JUDr. A. P. v
zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedené sudkyne uviedli, že účastníkov konania
nepoznajú, nemajú k nim ich zástupcom a veci žiadny vzťah. Pre posúdenie vzťahu sudcu
z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia nie je relevantný vzťah iného sudcu ako
zákonného sudcu, preto sa najvyšší súd vzťahom sudkyne JUDr. J. k otcovi nezaoberal.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné
právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle
§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade splnené.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca
1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa
tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce
osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto
k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah
k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,
nález č. 98, str. 11).
Na vylúčenie sudkýň senátu 11Cop Krajského súdu v Bratislave, zloženom z JUDr. B.
G., JUDr. K. Š. a JUDr. A. P. je nepostačujúca tá skutočnosť, že matka nesúhlasí s postupom
odvolacieho senátu pri príprave, nariadení a vedení odvolacieho pojednávania vo veci.
Dôvodom na vylúčenie sudcov totiž nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ ide o tie časti odôvodnenia námietky zaujatosti, v ktorej navrhovateľka
spochybňuje zákonnosť rozhodnutí odvolacieho súdu je treba uviesť, že základom pre
vylúčenie sudcu môžu byť skutočne len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie
skutočnosť, že rozhodnutie súdu nekorešponduje so subjektívnymi predstavami a názormi
účastníka na vecnú správnosť alebo zákonnosť súdnych rozhodnutí. Navyše, ani skutočná
existencia nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci, pretože na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov v
občianskom súdnom konaní slúži systém opravných prostriedkov (odvolanie, obnova konania,
dovolanie), nie námietka zaujatosti, ktorej účel je úplne iný.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z
hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení namietaných sudkýň, ktorým vec
podľa rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich
vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a
rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označené sudkyne Krajského
súdu v Bratislave nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. októbra 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta