UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne U., bývajúcej v G., zastúpenej JUDr. Igorom Horanským, advokátom v Piešťanoch, Scherrera 4803/2, proti žalovanému Krajskému súdu v Trnave, so sídlom v Trnave, Vajanského 2/A, o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37 Cpr 2/2012, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 25 CoPr 6/2014, takto
rozhodol:
Konanie o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. T. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 25 CoPr 6/2014 (vec Okresného súdu Trnava sp. zn. 37 Cpr 2/2012) zastavuje.
Odôvodnenie
V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 25 CoPr 6/2014 oznámila sudkyňa tohto súdu JUDr. T., že sú u nej dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 a § 15 O.s.p.). Vo svojom oznámení uviedla, že z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci bola vylúčená ešte ako sudkyňa Okresného súdu Trnava uznesením z 27. novembra 2012 Krajského súdu Trnava č.k. 9 NcC 58/2012 (č.l. 38 spisu). V súčasnosti vykonáva funkciu sudkyne na Krajskom súde v Trnave a predmetná vec sp. zn. 25 CoPr 6/2014 jej bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi, pričom dôvody jej vylúčenia z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci rozhodnutím 9 NcC 58/2012-38 zostávajú nezmenené. Vo veci sa naďalej cíti byť zaujatá pre pomer k účastníkom konania - žalovanému, kde v súčasnosti vykonáva funkciu sudcu. Štatutárnymi zástupcami žalovaného naďalej ako predseda súdu je JUDr. H. a ako podpredsedníčka súdu JUDr. W., s ktorými sa osobne pozná od roku 1999, pričom nie sú len jej dlhoroční kolegovia, ale ich vzájomný vzťah prekročil hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, čím v danom prípade ide o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o jej nezaujatosti. Spolu s JUDr. H. v súčasnosti pôsobí aj ako člen senátu. Súhlasila s tým, aby vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi.
Predseda Krajského súdu v Trnave vec predložil podľa § 15 ods.1 O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskejrepubliky na rozhodnutie, keď dôvod uvedený sudkyňou JUDr. T. považoval za nepostačujúci pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberal najskôr otázkou, či sú splnené podmienky, za ktorých možno o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. T. konať, a dospel k záveru, že v danom prípade tieto podmienky splnené nie sú.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že Krajský súd v Trnave uznesením z 27. novembra 2012 č.k. 9 NcC 58/2012 vylúčil JUDr. T. (vtedy ako sudkyňu Okresného súdu Trnava) z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37 Cpr 2/2012. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že jej vylúčenie treba považovať v tejto právnej veci za konečné. Je pritom irelevantné, že v čase, keď k tomuto vylúčeniu došlo sudkyňa JUDr. T. pôsobila na Okresnom súde Trnava. Záver o vylúčení JUDr. T. vyplývajúci z uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 9 NcC 58/2012 je konečný a aj pri všetkých prípadných ďalších (budúcich) odvolaniach v tejto právnej veci, kedy sa vec dostane na odvolací súd (rovnako ako v súčasnom štádiu konania), sa jej vylúčenie v mimoinštančnom postupe znova vecne nerieši (neskúma); spis teda nemal byť ani predkladaný nadriadenému súdu na rozhodnutie. Zo samotnej povahy veci vyplýva, že z prípadu vylúčený sudca nesmie sa podieľať na jeho ďalšom vybavovaní (konať a rozhodovať); zásada rebus sic stantibus tu neplatí. Vylúčenie sudcu alebo senátu zakladá zákonný dôvod na pridelenie veci inému sudcovi alebo senátu.
Nadriadený súd môže rozhodnúť o (ne)vylúčení toho - ktorého sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. len vtedy, ak zákonom predpokladaným spôsobom ešte nebolo vyriešené, že tento sudca je vylúčený z konania a rozhodovania v danej právnej veci (porovnaj k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Nc 31/2014 z 29. septembra 2014).
So zreteľom na procesnú situáciu, keď na základe zákonodarcom aprobovaného procesného postupu bola už sudkyňa Krajského súdu v Trnave JUDr. T. z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci vylúčená, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16 ods. 1 O.s.p.) nemá o čom konať.
Nakoľko ide o neodstrániteľný procesný nedostatok podmienky tohto konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p. konanie o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. T. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 25 CoPr 6/2014 zastavil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.