1 Nc 41/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. H. L.,
bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. J. L., advokátom v T., proti odporkyni M., so sídlom v B.,
IČO: X, zastúpenej A., so sídlom v B., IČO: X, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 48/2009 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 4 Co l79/20114 NcC 14/2011takto
r o z h o d o l :
Spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4 C 48/2009 sa postupuje na
rozhodnutie o odvolaní účastníkov konania Krajskému súdu v Žiline.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne predložil spis na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu
z prejednania a rozhodovania v označenej právnej veci a poukázal súčasne, že v predmetnej
veci Najvyšší súd Slovenskej republiky o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne
z prejednávania a rozhodovania veci už rozhodoval a to uznesením zo 16. decembra 2008
sp. zn. 2 Nc 36/2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že na rozhodnutie o odvolaní účastníkov konania podaných proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 23. marca 2011 č. k. 4 C 48/2009 – 473 je funkčne
príslušný Krajský súd v Žiline, nie Krajský súd v Trenčíne. Preto nie je daný dôvod, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského
súdu v Trenčíne, ale spis je potrebné postúpiť Krajskému súdu v Žiline ako súdu funkčne
príslušnému na rozhodnutie o uvedených odvolaniach.
Tento svoj záver opiera Najvyšší súd Slovenskej republiky o nasledujúce zistenia a
posúdenie.
1 Nc 41/2011
V predmetnej právnej veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Považská Bystrica pod
sp. zn. 6 C 129/2008 uznesením zo 16. decembra 2008 sp. zn. 2 Nc 36/2008 Najvyšší súd
Slovenskej republiky vylúčil sudcov Krajského súdu v Trenčíne a vec prikázal Krajskému
súdu v Žiline, ktorý súd potom uznesením z 27. februára 2009 sp. zn. 8 NcC 4/2009 rozhodol
o vylúčení sudcov Okresného súdu Považská Bystrica z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na tomto okresnom súde pod sp. zn. 6 C 129/2008 a vec prikázal na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou (u tohto súdu sa vec vedie pod sp. zn.
4 C 48/2009).
Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného
sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu
ustanoví zákon.
Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„O.s.p.“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci,
čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa
výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci
rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov
priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym
poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v
súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom
toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho
veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i
funkčne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať
aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môže
dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného
práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o
príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu
zákonného sudcu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že konanie sa
uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a 1 Nc 41/2011
miestnej príslušnosti sú teda rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú v čase konania; takto raz
určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní
súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny
okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje
tiež zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu podľa § 12 O.s.p.
(ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému súdu, pretože jeho
sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa prikázať inému
súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2). V prvom i druhom prípade sa vec
prikáže súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôže zmeniť vecná alebo
funkčná príslušnosť - teda sa nemôže prikázať vec súdu iného stupňa či inštancie, t.j. napr. ak
sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému súdu, avšak toho istého
stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tiež R 3/1980).
Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej sa vzťahuje nielen na
prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená
inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa § 12 O.s.p. /súdnym rozhodnutím o prikázaní
veci založenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala žiadne
pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma
v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na
zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vedenej teraz na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 48/2009 (pôvodne vedenej na Okresnom súde
Považská Bystrica pod sp. zn. 6 C 129/2008) uznesením zo 16. decembra 2008 sp. zn.
2 Nc 36/2008 sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil
a (nadväzujúcim výrokom) rozhodol podľa § 12 ods. 1 O.s.p. tak, že vec prikázal na
prejednanie a rozhodovanie Krajskému súdu v Žiline, založil s konečnou platnosťou
príslušnosť Krajského súdu v Žiline na rozhodovanie v uvedenej veci (rozhodol tým o jeho –
funkčnej – príslušnosti v tejto veci). Uznesením zo 16. decembra 2008 sp. zn. 2 Nc 36/2008
takto založená funkčná príslušnosť sa nevyčerpala (neskončila) len bezprostredne
nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (uznesením z 27. februára 2009 sp. zn.
8 NcC 4/2009), ale je daná – vzťahuje sa v tejto právnej veci na všetky ďalšie (budúce) 1 Nc 41/2011
rozhodovania tohto súdnym rozhodnutím o príslušnosti určeného krajského súdu (tento súd
nastupuje namiesto pôvodného Krajského súdu v Trenčíne – plní jeho funkcie); Krajskému
súdu v Žiline ako funkčne príslušnému súdu preto patrí prejednať a rozhodnúť aj odvolania
účastníkov konania, ktoré sú podané proti rozsudku Okresného súde Bánovce nad Bebravou
z 23. marca 2011 č. k. 4 C 48/2009 – 473. Iné riešenie v takomto prípade – opakované (ad
hoc) predkladanie veci na rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne, hoci
tento súd už stratil postavenie funkčne príslušného /odvolacieho/ súdu, neobstojí. Takýmto –
„iným“ – riešením, kde je zjavná jeho mylnosť už zo samotného rozporu s citovanou právnou
úpravou (ako aj s jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa poprela už zdôraznená
zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti (založenej v tomto prípade súdnym
rozhodnutím) a tým zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu; fakt, že by sa tak
súčasne celkom zmazal (odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam trvania
(nemennosti) už raz takto určenej súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť, aby už
následne nedochádzalo k ďalším ingerenciám v tom istom smere – opakovaným
rozhodovaniam o príslušnosti a tak k predlžovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho
konania), možno potom označiť za moment už iba rýdzo kolaterálny.
Vec /spis/ s odvolaniami účastníkov proti rozsudku Okresného súde Bánovce nad
Bebravou z 23. marca 2011 č. k. 4 C 48/2009 – 473 patrí – má byť predložená Krajskému
súdu v Žiline ako súdu funkčne príslušnému na rozhodovanie o týchto riadnych opravných
prostriedkoch. Na tejto príslušnosti Krajského súdu v Žiline nič nemôžu zmeniť okolnosti,
ktoré nastali po už raz takto založenej príslušnosti tohto krajského súdu (napríklad že na
pôvodne funkčne príslušnom súde sa medzičasom sčasti zmenilo zloženie sudcovského
zboru).
Najvyšší súd, ktorý za opísaného stavu nemal splnené zákonné podmienky pre to, aby
(opätovne) skúmal existenciu skutočností vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Trenčíne z
prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou pod sp. zn. 4 C 48/2009, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
uznesenia. Týmto zaväzujúcim procesným postupom – s dôrazom na podané dôvody – nielen
vyriešil nastolenú aktuálnu otázku, ktorý súd má rozhodnúť o odvolaniach účastníkov konania
proti rozsudku Okresného súde Bánovce nad Bebravou z 23. marca 2011 č. k. 4 C 48/2009 –
473, ale podáva jasný výklad, ktorým pro futuro predchádza možnosti vzniku prípadnej novej
pochybnosti o tom, ktorý z oboch spomenutých krajských súdov je odvolacím súdom v danej 1 Nc 41/2011
právnej veci. Riešenie – prijaté špecializovaným senátom – v tomto prípade, rovnako ako v
ďalších obdobných prípadoch (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. septembra 2010 sp. zn. 1 Nc 45/2010, ktoré bolo schválené občianskoprávnym
kolégiom na publikovanie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla
2010 sp. zn.1 Nc 18/2010, z 15. apríla 2011 sp. zn.1 Nc 27/2011), plne rešpektuje vyloženú
zásadu o trvaní určenej súdnej príslušnosti.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2011
JUDr. Milan D e á k, v.r. predseda senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta