1 Nc 40/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. Ch., bytom M., o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C 201/2010, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 9NcC 5/2011, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C., JUDr. M. C., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., Mgr. K. H., JUDr. M. J., JUDr. J. K.,
JUDr. E. M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. A. P., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R.,
Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr. G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. E. Š., Mgr.
N. T., JUDr. J. U., JUDr. V. P., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K.,
JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr. V. S., JUDr. M. U., JUDr. D. W., n i e s ú v y l ú č e n í
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 9NcC 5/2011 (vec
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 8C/201/2010).
O d ô vo d n e n i e
V konaní o obnovu konania Okresného súdu Liptovký Mikuláš sp.zn.13C 151/2002,
vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš od sp. zn. 8C 201/2010 podaním zo dňa
21.12.2010 vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš ako i sudcom Krajského súdu v Žiline. Svoju námietku odôvodnil tým že namietaní
sudcovia v jeho veciach rozhodovali a boli oboznámený s obsahom listín, ktoré súdom
predkladal, a preto namieta ich zaujatosť a žiada aby vec prejednal nestranne iný súd
v Trenčianskom kraji.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16
ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so
zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu
veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným
súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom
(I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie
byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy), treba trvať
na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v
súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)
v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej
problematike. (napríklad Piersack proti Belgicku, Hauschildt proti Dánsku, Delcourt proti
Belgicku)
Z uvedenej judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej
nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne
však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či
reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.
Podľa §14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o
dovolaní.
O návrhu na obnovu konania nerozhoduje nadriadený súd súdu, ktorého rozhodnutie je
na základe návrhu na obnovu konania preskúmavané. Podľa ustanovenia § 232 ods. 1 O.s.p.
návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodol v prvom stupni. Podľa ods. 2
cit. ustanovenia pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia o konaní v prvom
stupni. Tým, že zákon určil, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje ten istý súd, ktorý
rozhodoval vo veci v prvom stupni, tým zároveň vylúčil, že by táto okolnosť bola dôvodom
na vylúčenie sudcov podľa ustanovenia § 14 ods. 2 O.s.p. Preto v súdnej praxi je bežné
(pokiaľ to umožňuje platný rozvrh práce konkrétneho súdu), že o návrhu na obnovu konania
rozhoduje ten istý sudca alebo senát, ktorý rozhodoval vo veci, ktorej sa návrh na obnovu
konania týka. To isté sa vzťahuje aj na odvolacie konanie, ak sa v ňom rozhoduje o návrhu na
obnovu konania. Tento záver vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 14 ods. 2 O.s.p., ktorý
vylučuje sudcov v dovolacom konaní, ak vo veci rozhodovali na okresnom alebo krajskom
súde a naopak, ale nevylučuje sudcov z konania, ak ide o obnovu konania z dôvodu, že títo
rozhodovali vec, ktorej sa obnova konania týka a naopak (pozri aj Občanský soudní rád,
Komentár, I. diel, Praha 1985, str. 146). Taktiež nie je daná ich zaujatosť ani pre pomer k veci
podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedení sudcovia totiž ani v konaní o povolení obnovy nie sú
zúčastnení na tomto konaní ani ako svedkovia, znalci, účastníci konania, vedľajší účastníci konania. Ich pomer k veci v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania je úplne rovnaký,
ako bol, keď rozhodovali o žalobe.
Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C.,
JUDr. M. C., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., Mgr. K. H., JUDr. M. J., JUDr. J. K.,
JUDr. E. M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. A. P., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R.,
Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr. G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. E. Š., Mgr.
N. T., JUDr. J. U., JUDr. V. P., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K.,
JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr. V. S., JUDr. M. U., JUDr. D.W. uviedli vo svojich
písomných vyjadreniach že vo veci sa necítia byť zaujatí, nemajú pomer k predmetu konania,
účastníkom konania, ani k ich zástupcom, vzhľadom na to že neuviedli žiadne také
skutočnosti, z ktorých by bolo možno vyvodiť pochybnosť o ich nestrannosti. Nepotvrdili tým
existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci. A keďže ani zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich
nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že títo sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie (§
16 ods. 1 O. s. p.) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk v spojitosti s teóriou zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska). Z uvedených dôvodov
dospel k záveru, že v prípade sudcov Krajského súdu v Žiline nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p..
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta