1 Nc 33/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. M., advokátom v P., proti žalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v M., 2/ V. K., bývajúcej v M., obom zastúpeným JUDr. M. M., advokátom vo V., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a iné, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C

331/2004 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1Co 53/2012, o návrhu na vylúčenie

sudcu Krajského súdu v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Spis Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C 331/2004, ktorý je vedený na Krajskom

súde v Prešove pod sp. zn. 1Co 53/2012, vracia Krajskému súdu v Prešove.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1Co 53/2012 (vec Okresného súdu

Kežmarok sp. zn. 3C 331/2004) listom z 25. mája 2012 predložil spis Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel po preskúmaní obsahu spisového materiálu

k záveru, že dôvod, aby sa vec predkladala na rozhodnutie o námietke zaujatosti, nebol daný;

predmetný spis preto krajskému súdu vracia.

Uvedený záver opiera nadriadený súd o nasledujúce zistenie a posúdenie.

Obsahom spisu je doložené, že Krajský súd v Prešove predložil vec Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. o emailovom podaní

Mgr. Ľ. K. zo 16. novembra 2011 urobenému v mene žalobkyne (č. l. 451 spisu) – námietke zaujatosti voči predsedovi senátu 1Co JUDr. J. A., ktorý sa k námietke vyjadril (č. l. 465

spisu). Predmetné podanie zo 16. novembra 2011 –   označené ako „Odpoveď/Žiadosť

o zmenu krajského sudcu“ a aj následné emailové podanie z toho istého dňa (č. l. 453 spisu)

bolo podané bez toho, aby bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a nebolo

v zákonom ustanovenej lehote troch dní (a ani neskôr) doplnené písomne alebo ústne do

zápisnice

Podľa § 41 ods. 1 O.s.p. účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený  

(§ 41 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom

treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v

tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

  Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z

podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 prvá veta O.s.p.).

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne,

neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá

nemôže byť kratšia ako desať dní (§ 43 ods. 1 prvá veta O.s.p.). V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 druhá veta O.s.p.).

Ustanovenie   § 43 ods. 2 O.s.p. uvádza, že ak účastník v lehote podľa odseku 1

podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,

súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí

podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho

vydal.

Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie

konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada (§ 43 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 129 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005

Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a

vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) prijaté podania, ktorými sa

dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Podateľňa je určená na

prijímanie podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce.

  Pod pojmom aplikácia sa rozumejú technické a programové prostriedky schválené

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky určené na spracovanie agendy súdu

(porovnaj § 2 ods. 5 vyhlášky).

Podľa § 132 ods. 1 vyhlášky pri prijímaní podaní urobených elektronickými

prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa

osobitných predpisov (poznámka pod čiarou k tejto vete odkazuje na zákon č. 215/2002 Z.z. o

elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 679/2004

Z.z. a vyhlášku Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z.z. o spôsobe a postupe

používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku). Takto prijaté

podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného

elektronického podpisu, sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom

ustanovenej lehote a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto

skutočnosť sa vyznačí v aplikácii (§ 132a ods. 1 vyhlášky).

Elektronické adresy, na ktorých prijímajú okresné súdy a krajské súdy podania podľa

odseku 1, sa uverejňujú na internetovej stránke ministerstva. Tieto elektronické adresy

okresné súdy a krajské súdy uvádzajú na písomnostiach doručovaných účastníkom konania a

ich zástupcom. S predchádzajúcim súhlasom sudcu možno uvádzať na písomnostiach doručovaných účastníkom konania aj elektronickú adresu sudcu; to platí aj na uvádzanie

elektronickej adresy súdneho úradníka (§ 132a ods. 2 vyhlášky).

Keďže predmetné podanie zo 16. novembra 2011 – označené ako „Odpoveď/Žiadosť

o zmenu krajského sudcu“ (č. l. 451 spisu) a posúdené podľa obsahu Krajským súdom

v Prešove ako námietka zaujatosti – bolo urobené elektronickými prostriedkami (e –mailom)

bez toho, aby bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a nebolo v lehote

troch dní doplnené písomne alebo ústne do zápisnice, treba vychádzať z toho, akoby ani

vôbec námietka zaujatosti podaná nebola, teda na takúto námietku zaujatosti neprihliadať.

  Takýto názor (záver) je opodstatnený so zreteľom na systematický aj logický výklad s

použitím argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu). Zákonodarca v prípade

podania obsahujúceho návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktoré podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického

podpisu, vyžaduje – bez ďalšieho – písomné alebo ústne doplnenie do zápisnice najneskôr do

troch dní s tým, že ak sa tak nestane, na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené, sa

neprihliada. Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem žaloby treba rozumieť aj všetky

dispozičné úkony s predmetom konania (porovnaj napr. Marek Števček, Svetlana Ficová

a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 91; Jaroslav Krajčo a kolektív

Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 199). Tým, že by sa za

smerodajný bral len doslovný – jazykový (gramatický) výklad § 42 ods. 1 O.s.p., súhlasilo by

sa predovšetkým s názorom, že v prípadoch, keď súdu dôjde emailové podanie neobsahujúce

návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zákonodarca

predpisuje (vyžaduje) iný a to podstatne zložitejší postup (riešenie) obsahujúci aj osobitnú

ingerenciu súdu (vydaním a doručením uznesenia   s výzvou a príslušným poučením na

doplnenie podania v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní), než by mohlo dôjsť

k stavu (ak by sa podanie po výzve nedoplnilo), že súd na takéto podanie neprihliada

(porovnaj § 43 ods. 1, 3 O.s.p.). Takýto rozdiel v prístupe a dôsledkoch pri podaní urobenom

elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré nie je návrhom vo

veci samej ani návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, a pri podaní urobenom

elektronickým prostriedkom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré je návrhom vo

veci samej alebo návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, napriek zákonnému zneniu  

(§ 42 ods. 1 O.s.p.), ktorý by sa mohol zdať správny len podľa jazykového výkladu, nie je

opodstatnený. Rozdielny prístup – vyžadovanie zásadne iného a to komplikovanejšieho riešenia vrátane ingerencie súdu (výzvy s osobitným poučením) pri návrhoch, ktoré nie sú

návrhom vo veci samej (ani návrhom na nariadenie predbežného opatrenia), zjavne odporuje

zmyslu úpravy o forme podaní a použitých komunikačných prostriedkoch, ktorá je obsiahnutá

v § 42 O.s.p., a nie je ani súladný s úpravou odstraňovania nedostatkov podaní (§ 43 O.s.p.).

Úprava odstraňovania nedostatkov podaní (§ 43 O.s.p.) sa totiž vôbec nezaoberá možnosťou

opravy či doplnenia podania urobeného elektronickým prostriedkom bez zaručeného

elektronického podpisu vo vzťahu k nedostatku zaručeného elektronického podpisu, tiež

nerozlišuje medzi podaniami, ktoré sú návrhom vo veci samej alebo návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia, a ostatnými podaniami; rozlišuje iba medzi podaním, ktoré by mohlo

byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (porovnaj § 79, § 80 O.s.p.),

a ostatnými (všetkými zvyšnými) podaniami. Nemožno napokon pri systematickom rozbore

a výklade obísť ani úpravu zakotvenú v § 45 ods. 6 O.s.p., podľa ktorej podanie urobené

elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku súdneho konania, súd vráti s

uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také podanie prijať. Z tejto úpravy a z úpravy v § 42 ods.

1 O.s.p. vychodí, že zákonodarca pri podaniach urobených elektronickými prostriedkami so

zreteľom na stanovené podmienky a to, či sú alebo nie sú podpísané zaručeným

elektronickým podpisom, resp. či obsahujú alebo neobsahujú spisovú značku súdneho

konania, postupuje (u každej z úprav) – len – dvomi spôsobmi (podaniu podpísanému

zaručeným elektronickým podpisom alebo doplnenému písomne alebo ústne do zápisnice

najneskôr do troch dní, prizná procesné účinky, podaniu nepodpísanému zaručeným

elektronickým podpisom alebo nedoplnenému písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do

troch dní, neprizná procesné účinky – neprihliada sa naň; podanie obsahujúce spisovú značku

súdneho konania si súd ponechá, podanie neobsahujúce spisovú značku súdneho konania súd

vráti). Nemožno napokon prehliadnuť ani úpravu elektronického podania zakotvenú v §

200aa a § 200ba O.s.p. Z tejto osobitnej úpravy pre elektronické podania vo veciach

obchodného registra a pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu

vyplýva, že aj pri návrhu aj pri podnete a tiež námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu

sa ráta s podpísaním zaručeným elektronickým podpisom, že konverzia listín do elektronickej

podoby na účely ich podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným

zákonom a podpisuje sa zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie

návrhu alebo podnetu a že v prípade, že podania nespĺňajú stanovenú požiadavku, registrový

súd na ne neprihliada.

  Pri teleologickom skúmaní nie je zrejmý žiadny účel (a ani legitímny dôvod), pre ktorý

by podanie neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ale obsahujúce iný návrh (napr. návrh na vylúčenie sudcu, návrh na vhodnú

delegáciu a pod.), ktoré je urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným

elektronickým podpisom, nebolo treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do

troch dní pod dôsledkom, že inak sa na takéto podanie (návrhy) neprihliada.

  Podľa doteraz urobeného výkladu teda aj na takéto podania – iné návrhy účastníka je

treba uplatňovať režim výslovne uvedený len vo vzťahu k podaniu urobenému elektronickými

prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom obsahujúcemu návrh vo

veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Treba zároveň dodať, že v teórii

sa možno stretnúť aj s odlišným názorom a to, že na podania neobsahujúce návrh vo veci

samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, sa nevzťahuje potreba

doplnenia písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; t.j. že takéto podania

s iným návrhom „majú svoje procesné dôsledky a súd ich v ďalšom konaní bude brať do

úvahy“   (porovnaj Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár,

Bratislava 2010, str. 199). Názor, že takéto podania by nebolo treba vôbec doplniť a mali by

napriek tomu procesné účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať, t.j. o nich

rozhodnúť (opierajúci sa zrejme aj o obsah dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorá

ich doplnenie nespomína), však zjavne odporuje – nerešpektuje či prehliada § 42 ods. 3 prvú

vetu O.s.p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania patrí podpis.

Podpisom sa rozumie vlastnoručný podpis účastníka, prípadne podpis jeho zástupcu;

podpisom pisateľ potvrdzuje, že sa s obsahom podania stotožňuje (že podanie je prejavom

jeho vôle). Od 1. mája 2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z.z. o

elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, treba v občianskom súdnom

konaní za rovnocenný ekvivalent tomuto podpisu považovať podpísanie sa zaručeným

elektronickým podpisom na podaniach urobených elektronickými prostriedkami (porovnaj čl.

III a čl. VIII tohto zákona). Zmyslom a poslaním takéhoto podpísania je zaručenie autenticity

podania (t.j. že podanie je od osoby, ktorá je na ňom označená ako podávateľ) stanovenou

identifikáciou takéhoto podávateľa.

  Nadobudnutím účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (15. októbra 2008) sa § 42 ods. 1 O.s.p. upravil na už citované znenie.

Predchádzajúce znenie tohto ustanovenia uvádzalo: „Podanie možno urobiť písomne, ústne do

zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci

samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice

najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní

predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“

  So zreteľom na podaný systematický a teleologický výklad a použitie argumentu  

a maiori ad minus (keď netreba vyzývať podávateľa emailového podania obsahujúceho návrh

vo veci samej na doplnenie pre chýbajúci podpis, netreba vyzývať ani podávateľa emailového

podania obsahujúceho iný návrh, ktorý nie je návrhom vo veci samej) podľa Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky niet žiadneho dostatočne racionálneho dôvodu, ktorý by

opodstatňoval celkom iné riešenie – postup (pri aplikácii § 43 O.s.p. dokonca pomerne

zdĺhavý) pri   inom a to zásadne menej dôležitom (berúc do úvahy hľadiská významu

a dôsledkov návrhu vo veci samej) procesnom úkone (návrhu) uskutočnenom emailom.

V danom prípade sa preto na predmetné emailové podanie v zmysle cit. ustanovenia § 42 ods.

1 štvrtej vety O.s.p. neprihliada, t. j. nie je ani dôvod podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstraňovať

uznesením s výzvou neúplnosť tohto podania (spočívajúcu v chýbajúcom podpise).

  K tomuto rozsiahlejšiemu rozboru a výkladu bolo potrebné prikročiť, keďže skúmaný

stav procesnej úpravy týkajúcej sa podaní elektronickými prostriedkami to vyžadoval. Pritom

potreba jasnej a dostatočne podrobnej úpravy použitia tohto prostriedku komunikácie,

s ktorou sa obojsmerne ráta (porovnaj aj § 45 ods. 3, 4 O.s.p.), je evidentná. V otázkach

súvisiacich s podaniami elektronickými prostriedkami konštatuje napokon aj právna teória

nedostatočnosť legislatívy, ktorá musí byť suplovaná súdnou praxou (porovnaj Jaroslav

Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 201-

202). Splnomocňujúcim zákonným oprávnením pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o postupe pri

elektronickej komunikácii; elektronickú podobu tlačív pre elektronické podanie podľa  

§ 200ba, podrobnosti a spôsob zasielania, odovzdávania a prijímania údajov, listín a

informácií elektronickými prostriedkami (porovnaj § 374 ods. 2, § 374b ods. 2 O.s.p.), sa na

zákonnej úprave, ako je postulovaná v citovanom § 42 ods. 1, 3 prvá veta O.s.p., pravdaže,

nič nemení.

  Zvoleným extenzívnym výkladom pre aplikáciu § 42 ods. 1 O.s.p. nie je nijako dotknuté

právo žalobkyne na prístup k súdu, ktoré je zložkou práva na spravodlivý proces (porovnaj čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad

bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.;

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č.

23/1991 Zb.; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb.,

ďalej len „ústava“). Právo na prístup k súdu nie je totiž neobmedzené, má svoje limity.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, „právo na súd“

nie je teda absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam, ako tomu bolo aj v danom

prípade. Právo na prístup k súdu často býva obmedzené alebo podmienené splnením rôznych

formalít alebo iných podmienok. Ustanovenie týchto formalít a podmienok zákonom však

nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdnej ochrane takým spôsobom alebo v takej miere,

že sa pritom zasiahne do samej podstaty zaručeného práva na súdnu ochranu. Okrem toho

ustanovenie takýchto obmedzení môže byť zlučiteľné s ústavou len vtedy, ak tieto

obmedzenia sledujú legitímny cieľ, ak existuje rozumný pomer medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom a ak príslušná zákonná úprava zároveň dbá o to, aby sa takéto

obmedzenia nemohli použiť na iný než ustanovený cieľ (m. m. PL. ÚS 38/99). Nielen z

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ale aj z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „právo na súd“ nie je absolútne a

môže podliehať – s uvedeným už kontextom – rôznym obmedzeniam či požiadavkám.  

  Právo na prístup k súdu dopadá aj na konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. So zreteľom na riešenú problematiku e –

mailovej pošty je žiaduce, aby neušli pozornosti všeobecných súdov /pre zvolený výkladový

a aplikačný prístup (presah) a dosah (inšpiračnú uplatniteľnosť)/ dôvody uznesenia ústavného

súdu č. k. II. ÚS 51/09-20 zo 4. februára 2009, ktoré sa týkajú ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p.

v stave po zavedení možnosti elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho konania

a súdom. Ústavný súd tu jasne zdôraznil (vymedzil) zásadnú otázku tejto komunikácie, keď

uvádza, že „problémom, ktorý tento nový spôsob komunikácie so sebou priniesol, je tzv.

fenomén virtuálnej identity prejavujúci sa značnou mierou neistoty týkajúcej sa pričítateľnosti

(privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva“ a že „vzhľadom na uvedené

bolo nevyhnutné vytvoriť kombinovaný právne – technický inštrument, prostredníctvom

ktorého by sa takáto istota dala zabezpečiť.“ „Ako jeden z takýchto inštrumentov bol vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi zaznamenal okamžitú

pozitívnu reakciu v otázke riešenia autentickosti a pričítateľnosti právne relevantného konania

realizovaného prostredníctvom elektronických prostriedkov konkrétnemu subjektu práva.

Vzhľadom na uvedené, ak je dokument označený zaručeným elektronickým podpisom, je

možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne vysokou mierou

spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď účastník

konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov a jeho právne

relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je nevyhnutné

postupovať podľa citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p., a takto urobené podanie je

nevyhnutné doplniť v jeho písomnej podobe do troch dní od jeho podania v elektronickej

podobe. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“

  Celá podaná argumentácia vyúsťuje do záveru, že pre dôsledok spojený s nedoplnením

uvedeného emailového podania, t.j. že na podanie takejto námietky (návrh na vylúčenie

sudcu) sa neprihliada, nemala byť vec predkladaná na rozhodnutie Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Keďže napriek

uvedenému bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o návrhu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Prešove, nezostalo iné ako vec vrátiť

predkladateľovi, t.j. Krajskému súdu v Prešove.

  Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júna 2012

  JUDr. Milan Deák, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta