Najvyšší súd
1 Nc 3/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., bývajúceho v P., S., zastúpeného J., advokátom, so sídlom v B., proti odporcovi I. D. U. bývajúcemu v B., zastúpenému J., advokátom, so sídlom v B., o zaplatenie 10 782 621 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 17 C 192/1994 a Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Co 156/2007, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave takto
r o z h o d o l :
JUDr. Roman Huszár, predseda senátu Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Martina Mišovicová a JUDr. Magdaléna Floreková, sudkyne Krajského súdu v Bratislave, n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Co 156/2007 (vec Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17 C 192/1999).
O d ô v o d n e n i e :
Odporca vo svojich podaniach (25. 4. 2007, 27. 8. 2007 ) adresovaných Krajskému súdu v Bratislave, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. 12. 2006, pred začatím odvolacieho konania obšírne poukázal na dôvody, pre ktoré je podľa neho rozhodnutie prvostupňového súdu nesprávne, na jeho postup v konaní a ním spôsobené prieťahy zdôrazniac svoje právo na spravodlivé súdne konanie t. j. aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací v danej veci konanie prerušil a predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čím by zabránil porušeniu jeho základného práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“, pretože len ústavný súd je oprávnený rozhodnúť, či ľudské práva jeho a nebohej matky na spravodlivý proces a ich vlastnícke práva majetok vlastniť a nakladať s ním pred okresným a krajským súdom boli porušené a ak áno vysloviť účinné opatrenie na nápravu a priznať morálnu a majetkovú satisfakciu im obom. V doplňujúcom vyjadrení z 11. 1. 2008 ( a podaní z 25. 4. 2007 ) namietal, že odvolací senát pod vedením JUDr. Romana Huszára ho iba vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a nezohľadnil jeho nezaplatenie navrhovateľom, čím podľa jeho názoru porušil zásadu nestranného rozhodovania, pokiaľ ide o rovnaké postavenie strán v konaní. Uviedol, že po doručení mu predvolania na pojednávanie, ktoré obsahovalo aj poučenie o možnosti uplatnenia námietky zaujatosti, predložil riadne odôvodnenú námietku ( 7. 12. 2007 ) o porušení zásady súdnej nestrannosti s alternatívnym návrhom na zastavenie konania pre neexistenciu miestnej príslušnosti a absenciu aktívnej legitimácie nového navrhovateľa v konaní alebo jeho prerušenie a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako zákonnému súdu, čo sa nestalo. Po uložení povinnosti odôvodniť námietku zaujatosti, keď sa pred začatím odvolacieho pojednávania ( 17. 1. 2008 ) vyjadril, že trvá na námietke voči vo veci konajúcim sudcom senátu 9 Co z dôvodov uvedených v jeho písomných podaniach, pretože nie je zabezpečené jeho ústavné právo na spravodlivý proces a nestrannosť súdu, vo svojich následných podaniach ( 21. 1. 2008, 14. 2. 2008 ) trval na predložení veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky a na tom, že vzhľadom k tomu, že senát nijako nereagoval na jeho podania, nerozhodol o procesných podmienkach ním uvedených o návrhu na riešenie dlhodobého porušovania jeho ľudských práv garantovaných medzinárodnou zmluvou a Ústavou Slovenskej republiky, nadobudol presvedčenie, že odvolací senát pod vedením JUDr. Romana Huszára nebude vo veci rozhodovať spravodlivo a nestranne. Preto považoval za dôležité, aby v jeho veci rozhodoval iný nestranný senát.
Predseda senátu JUDr. Roman Huszár a sudkyne JUDr. Martina Mišovicová a JUDr. Magdaléne Floreková k uvedenej námietke zaujatosti uviedli, že účastníkov konania nepoznajú, nemajú žiadny vzťah k zástupcom účastníkov ani k prejednávanej veci a necítia sa by vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave ( § 16 ods. 1 veta druhá O. s. p. ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dospel k záveru, že návrh odporcu nie je dôvodný.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcov považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom alebo negatívnom ) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania ( ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/ ). Dôvodom na vylúčenie nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( § 14 ods. 3 O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu podaní odporcu, z obsahu spisu a ani vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti a vylúčiť ich z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.
V podaniach odporcu nebol uvedený žiadny konkrétny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa mohla spochybniť nezaujatosť týchto sudcov. Subjektívny pocit účastníka konania, nepodložený objektívne existujúcimi skutočnosťami významnými z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. je na vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci nepostačujúci. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania resp. rozhodovania nepatrí účastníkom konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave, uvedení vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :