Najvyšší súd Slovenskej republiky

1 Nc 24/2011

 

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. M. S., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. A. T., advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi Ing. M. M., bývajúcemu v B., o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 46/2004, o vylúčení sudkyne Krajského súdu

v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 14Co

431/2009, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Mgr. B. B. n i e   j e   v y l ú č e n á z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 14 Co 431/2009 (veci

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21 C 46/2004).

O d ô vo d n e n i e

V konaní o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I zo 6. októbra 2009 č. k. 21 C 46/04-900 oznámila sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave Mgr. B. B. predsedníčke súdu, že je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci z dôvodu, že v konaní na súde prvého stupňa bol ako svedok vypočutý jej brat – advokát

JUDr. P. B.. Zároveň poukázala, že v konaní odznelo (a sú o tom informovaní obaja účastníci

konania), že právna zástupkyňa navrhovateľa vykonávala u jej brata koncipientsku prax.

Uvedená sudkyňa svoje vyjadrenie následne doplnila. Uviedla, že s bratom sa o merite veci

nerozprávala, len rozoberali problém jej možnej subjektívnej a objektívnej nezaujatosti vo

vzťahu k jeho svedeckej výpovedi, keďže zákon v ustanovení   § 14 ods. 1 O.s.p. na takýto

prípad nepamätá. S právnou zástupkyňou navrhovateľa bola zoznámená svojim bratom

v čase, keď u neho vykonávala prax advokátskej koncipientky. Stretla sa s ňou len v prípade

návštevy advokátskej kancelárie a na oslave bratovho životného jubilea. Medzi ňou a zástupkyňou navrhovateľa nie je žiaden priateľský pomer, vo voľnom čase sa nestretávajú.  

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p. po tom, čo dospela k záveru, že

u sudkyne Mgr. B. B., ktorá navrhla svoje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto

právnej veci, nie je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd pri posudzovaní skutočností

uvádzaných sudkyňou Krajského súdu v Bratislave Mgr. B. B. (ktoré by mali zakladať jej

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci) vychádzal zo zákonnej prezumpcie

nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne

relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah:

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Skutočnosti uvádzané sudkyňou Mgr. B. B. neumožňujú prijať záver, že táto sudkyňa

je z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčená.

Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinnosti sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať

nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom

konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania

konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný a

profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu

od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom

konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť

nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru

svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k

účastníkom konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými

námietkami účastníkov v priebehu i   mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo

iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu

sudcu. Treba pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou)

sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam

riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.

V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojho osobného

pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez

ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä

nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybností

o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť k

legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami

objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca

nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý, t.j. chýbala by

objektívna oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné

záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky

predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej

moci v demokratickej spoločnosti. Na takýto prístup v posudzovaní tých ktorých skutočností z hľadiska možnosti   vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcu Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako nadriadený súd už opakovane a s podrobným rozborom poukázal (porovnaj

napr. uznesenie z 30. apríla 2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009 a uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn.  

1 Nc 8/2010 a tiež v nich uvedenú judikatúru).

V danom prípade zákonná sudkyňa Mgr. B. B. vyvodzuje svoju zaujatosť

predovšetkým zo skutočnosti, že je sestrou jedného zo svedkov vypočutých v konaní na súde

prvého stupňa.

Možnosť vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci je podmienená

existenciou zákonného dôvodu. V citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. sa pomer (vzťah)

sudcu k svedkovi neuvádza, z čoho treba vyvodiť, že existencia osobného – pozitívneho či

negatívneho – alebo (blízkeho) príbuzenského vzťahu sudcu k svedkovi (na rozdiel od vzťahu

sudcu k účastníkovi, resp. k jeho zástupcovi) relevantným dôvodom pre vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci nie je. Nemôžu preto vzniknúť pochybnosti

o nezaujatosti a nestrannosti zákonnej sudkyne ani v prípade, že by v odvolacom konaní bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť výsluch uvedeného svedka a to bez ohľadu na obsah jeho

prípadnej výpovede. Keďže podľa vlastného vyjadrenia sudkyne nebola bratom nijakým

spôsobom s vecou oboznámená, t. j. nezískala poznatky o veci mimoprocesným spôsobom,

nemožno v danom prípade hovoriť ani o jej pomere k veci.

Po doplnení vyjadrenia sudkyne sa ako nedôvodné javí aj jej oznámenie v časti

týkajúcej sa jej vzťahu k právnej zástupkyni navrhovateľa. Z podaného opisu (charakteristiky)

tohto vzťahu je dostatočne zjavné, že vzťah medzi nimi nemá prečo vzbudzovať objektívne

pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v prejednávanej veci: ich vzájomný vzťahov totiž nijako

neprekračuje hranicu bežnej profesionálnosti a nenadobudol charakter bližšieho osobného

vzťahu. Zo samotnej skutočnosti, že právna zástupkyňa navrhovateľa vykonávala prax

advokátskej koncipientky u brata sudkyne, nevznikajú pochybnosti o nezaujatosti

a nestrannosti uvedenej sudkyne. Aj v tomto prípade teda absentuje dôvod pre pochybnosti

o nezaujatosti tejto sudkyne.

Keďže nebol zistený žiaden dôvod, z ktorého by vyplynulo, že možno pochybovať o

nezaujatosti sudkyne Krajského súdu v Bratislave Mgr. B. B. v tejto právnej veci (§ 14 ods. 1

O. s. p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia (§ 16 ods. 1 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť: Hrčková Marta