Najvyšší súd  

1 Nc 22/2010

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov právnej veci navrhovateľov: 1/ MUDr. R. B., nar. X., bytom Č., 2/ Doc. Ing. Š. B., CSc, nar. X., bytom Ž., 3/ H. C. nar. X., bytom Č., 4/ Mgr. M. B. nar. X., bytom Ž., 5/ maloletá S. B. nar. X., bytom Ž., zastúpená zákonným zástupcom - matkou Mgr. M. B., 6/ RNDr. M. Z, nar. X., bytom B., 7 / Mgr. V. R., nar. X., bytom B., 8/ MUDr. P. B., nar. X., bytom B., 9/ J. B. nar. X., bytom Ž., 10/ Ing. M. B., nar. X., bytom Ž., 11/ Ing. J. B., nar. X., bytom Ž., navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 9/, 10/, 11/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. M. B., advokátkou so sídlom Ž., proti odporcovi: S., spol. s r.o., so sídlom Ž., IČO: X., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v Ž., v konaní o zaplatenie sumy 32.250,08 € s príslušenstvom, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 8 Co 188/2010, takto

r o z h o d o l

Predsedníčka senátu 8Co Krajského súdu v Žiline JUDr. T. R., a sudcov tohto senátu JUDr. O. B. a Mgr. M. Š.   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 8 Co 188/2010.

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom   na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 6 C 359/2001 a na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 8Co 188/2010, v rámci odvolacieho konania písomným podaním   27. mája 2010 (č.l. 758 spisu) vzniesla navrhovateľka 4/ námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Žiline, z dôvodu, že žalovaný bol právne zastúpený advokátkou   JUDr. P., ktorá je manželkou sudcu Krajského súdu v Žiline JUDr. P. P. ktoré priateľské vzťahy s ostatnými sudcami Krajského súdu v Žiline nedávajú záruku objektívneho posúdenia veci, ide teda o pomer sudcov k jednému z účastníkov konania, preto   je možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Žalovaný sa k vznesenej námietke nevyjadril.

K námietke sa vyjadrili predsedníčka senátu 8Co ( ktorému vec pripadla na rozhodnutie v súlade s rozvrhom práce ) T. R., a členovia senátu JUDr. O. B. a   Mgr. M. Š. ktorí zhodne uviedli že sa necítia byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď :

1/ k veci (t. j. o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom

výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu ), 3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).

Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, že niektorého z účastníkov pozná; aj takáto jeho schopnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodoval

nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát.

Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťažko uplatniteľný vzhľadom na nemožnosť objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút nezaujatosti preto treba chápať širšie, tiež v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu však nie je možné považovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť založené na skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z hľadiska objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou istotou. Pri jej posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam účastníka konania vedú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhoch oprávnených osôb (§ 15 O.s.p.) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, že v prípade sudcov senátu 8Co Krajského súdu v Žiline nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti senátu 8Co Krajského súdu v Žiline zloženého z označených sudcov. V predmetnej

veci teda nie je daný dôvod spochybňujúci nezaujatosť senátu Krajského súdu v Žiline, ktorému vec pripadla na rozhodnutie v zmysle aktuálneho rozvrhu práce. Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označení sudcovi senátu 8 Co nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta