1 Nc 20/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F. T., bytom P., Ž., právne zastúpený: JUDr. T. P., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 2/ Slovenská republika –
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 o ochranu osobnosti
spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy, takto, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 8C/345/2007, o návrhu žalovaného 2/ na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Žiline z
prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Predsedníčka senátu 6Co JUDr. Y. D., a členovia senátu JUDr. K. B., JUDr. F. P.,
n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde
v Žiline pod sp.zn. 6Co 56/2010, (vec Okresného súdu Žilina ) vedená pod sp. zn. 8C
345/2007.
O d ô v o d n e n i e
Podaním zo dňa 23.decembra.2009, žalovaný 2/ uplatnil námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Krajského súdu v Žiline. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že žalobca si
v konaní uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť pri
odpočúvaní jeho telefonických rozhovorov s JUDr. P. P.. JUDr. P. P. v prvostupňovom
konaní vypovedal ako svedok, a právna zástupkyňa žalobcu JUDr. T. P. je manželkou JUDr.
P. P.. Nakoľko JUDr P. P. je v súčasnosti sudcom Krajského súdu v Žiline, žalovaný 2/ má za
to, že existuje pochybnosť o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Žiline.
Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Žiline má v danej veci na základe
Rozvrhu práce na rok 2010 rozhodovať senát 6 Co zložený z predsedníčky senátu JUDr. Y. D., a členov senátu JUDr. K. B., JUDr. F. P., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných
sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.
Vzhľadom k uvedenému sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou
námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu, a námietku zaujatosti v časti,
v ktorej sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu, považoval za bezpredmetnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho v jeho rozhodovaní
v iných veciach.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,
v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom
účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod 2/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov senátu 6Co JUDr. Y. D.,
JUDr. K. B., JUDr. F. P. nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť
pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedení
sudcovia uviedli, že nemajú k účastníkom konania a veci žiadny vzťah. Skutočnosť že JUDr.
P. bol v predmetnej veci pred Okresným súdom Žilina vypočutý ako svedok, a skutočnosť že
žalobca uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z odpočúvania jeho telefonických
hovorov uskutočnených s JUDr. P. P., nespôsobili u nich vnútorne pocit zaujatosti k účastníkom konania, ich zástupcom, resp. k prejednávanej veci, preto sa vo veci sa necítia
byť zaujatí.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné
právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle
§ 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a
rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky
môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade splnené.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca
1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa
tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce
osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto
k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah
k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,
nález č. 98, str. 11).
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z
hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa
rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie,
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa
ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označený sudcovia Krajského súdu v Žiline
nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta