1 Nc 20/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F. T., bytom P., Ž., právne zastúpený: JUDr. T. P., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 2/   Slovenská republika –

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 o ochranu osobnosti

spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy, takto, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.

zn. 8C/345/2007, o návrhu žalovaného 2/ na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Žiline z

prejednávania a rozhodovania veci, takto

r o z h o d o l :

Predsedníčka senátu 6Co JUDr. Y. D., a členovia senátu JUDr. K. B., JUDr. F. P.,  

n i e   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Žiline pod sp.zn. 6Co 56/2010, (vec Okresného súdu   Žilina )   vedená pod sp. zn. 8C

345/2007.

O d ô v o d n e n i e

Podaním zo dňa 23.decembra.2009, žalovaný 2/ uplatnil námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom Krajského súdu v Žiline. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že žalobca si

v konaní uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť pri

odpočúvaní jeho telefonických rozhovorov s JUDr. P. P.. JUDr. P. P. v prvostupňovom

konaní vypovedal ako svedok, a právna zástupkyňa žalobcu JUDr. T. P. je manželkou JUDr.

P. P.. Nakoľko JUDr P. P. je v súčasnosti sudcom Krajského súdu v Žiline, žalovaný 2/ má za

to, že existuje pochybnosť o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Žiline.

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Žiline má v danej veci na základe

Rozvrhu práce na rok 2010 rozhodovať senát 6 Co zložený z predsedníčky senátu JUDr. Y. D., a členov senátu JUDr. K. B., JUDr. F. P., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných

sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.

Vzhľadom k uvedenému sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou

námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu, a námietku zaujatosti v časti,

v ktorej sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu, považoval za bezpredmetnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline

(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania  

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho v jeho rozhodovaní

v iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,  

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,  

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov senátu 6Co JUDr. Y. D.,

JUDr. K. B., JUDr. F. P. nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť

pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedení

sudcovia uviedli, že nemajú k účastníkom konania a veci žiadny vzťah. Skutočnosť že JUDr.

P. bol v predmetnej veci pred Okresným súdom Žilina vypočutý ako svedok, a skutočnosť že

žalobca uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z odpočúvania jeho telefonických

hovorov uskutočnených s JUDr. P. P., nespôsobili u nich vnútorne pocit zaujatosti k účastníkom konania, ich zástupcom, resp. k prejednávanej veci, preto sa vo veci sa necítia

byť zaujatí.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle

§ 2   ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a

rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky

môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade splnené.  

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby  

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť  

o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca

1998).  

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu  

pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa

tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be

done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne   a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce

osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto  

k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z

hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa

rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie,

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa

ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označený sudcovia Krajského súdu v Žiline

nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2010

  JUDr. Jana Bajánková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta