Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Nc 16/2012
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. R. G., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. V. Š., advokátom v B., proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 224/2010, o vylúčení sudcu Krajského súdu
v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Co
41/2012, takto
r o z h o d o l :
Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľ. S. n i e j e v y l ú č e n ý z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Co 41/2012 (vec
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C 224/2010).
O d ô vo d n e n i e
V konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
3. októbra 2011 č. k. 19C 224/2010-163 oznámil predseda senátu 8Co Krajského súdu
v Bratislave JUDr. Ľ. S., že vzhľadom na jeho pomer k veci, resp. aj k žalovanej, môže mať
žalobkyňa pochybnosti o jeho nezaujatosti pri prejednávaní a rozhodovaní tejto veci. Svoju
zaujatosť vyvodzoval zo skutočnosti, že ako podpredseda Krajského súdu v Bratislave
v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a rozvrhu práce tohto súdu na príslušný rok od roku 2009 až doposiaľ vybavuje
sťažnosti, ako aj prešetrenia sťažností predsedami okresných súdov v obvode Krajského súdu
v Bratislave a žalobkyňa sa vo veci samej domáha nároku na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá jej mala vzniknúť práve nesprávnym úradným postupom Krajského súdu
v Bratislave, konajúceho prostredníctvom vtedajšej podpredsedníčky súdu, pri vybavovaní
sťažnosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na postup Okresného súdu Bratislava
I v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/2002.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. po tom, čo dospela k záveru,
že u predsedu senátu JUDr. Ľ. S., ktorý navrhol svoje vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania v tejto právnej veci, nie je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd pri posudzovaní skutočností,
v ktorých JUDr. Ľ. S. videl dôvod svojho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci,
vychádzal zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto
prezumpcie stanovuje iba zákon.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k
nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj
právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne
relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah:
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Skutočnosti uvádzané sudcom JUDr. Ľ. S. neumožňujú prijať záver, že je z
prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčený.
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných
povinnosti sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť
dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať
nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom
konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania
konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný a
profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu
od veci, od účastníkov konania a ich zástupcov ako aj od všetkého, čo súvisí s prejednávaním
veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon
súdnictva.
O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj
sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci, k
účastníkom konania a ich zástupcom je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s
prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou
jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca
(mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať
funkciu sudcu. Treba pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou
(kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti
a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.
V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojho osobného
pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez
ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä
nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybností
o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť k
legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami
objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca
nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by
objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné
záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej
moci v demokratickej spoločnosti. Na takýto prístup v posudzovaní tých ktorých skutočností
z hľadiska možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcu Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako nadriadený súd už opakovane a s podrobným rozborom poukázal (porovnaj
napr. uznesenie z 30. apríla 2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009 a uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn.
1 Nc 8/2010 a v nich uvedenú judikatúru).
V predloženom oznámení JUDr. Ľ. S. poukazoval na existenciu pomeru k veci a k
žalovanej s odôvodnením, že ako podpredseda Krajského súdu v Bratislave vybavuje
sťažnosti, ako aj prešetrenia ich vybavenia predsedami okresných súdov v obvode tohto
krajského súdu, pričom žalobkyni mala vzniknúť škoda práve v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní prešetrenia jej sťažnosti
vtedajšou podpredsedníčkou súdu.
V prejednávanej veci je žalovanou Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto spojitosti nadriadený súd upozorňuje na článok
144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie
nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu
zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu
a štátu (k tomu porovnaj § 25 ods. 1 prvú vetu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Práve osobitnosť vzťahu sudcu k
štátu umožňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda
nepochybne aj vo veciach týkajúcich sa štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej
sudcovskej funkcie má.
Pokiaľ ide o tvrdenie JUDr. S. o existencii jeho pomeru k veci, z obsahu spisu, ako aj
z jeho vlastného vyjadrenia vyplýva, že prešetrenie sťažnosti, ktoré malo mať za následok
nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave, nevybavoval on, ale vtedajšia
podpredsedníčka tohto súdu. Samotná skutočnosť, že tento sudca v rámci výkonu funkcie
podpredsedu Krajského súdu v Bratislave sťažnosti a ich prešetrenia v súčasnosti vybavuje,
resp. že predmet konania sa dotýka nesprávneho postupu Krajského súdu v Bratislave (ktorý
nie je ale účastníkom konania) u neho bez ďalšieho pomer k veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
nezakladá.
Vychádzajúc z podaného výkladu a zistenia, že skutočnosti uvádzané v oznámení
JUDr. Ľ. S. a ani obsah spisu z objektívneho hľadiska nezakladajú žiadne pochybnosti o jeho
nezaujatosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 16 ods. 1 O. s. p.) rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2012
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta