1 Nc 15/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Mgr. P. M., bytom J. B., proti odporcovi Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 2.917,25-€ s výnosom a prísl., vedenej na
Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 14C 164/2007, o návrhu navrhovateľa na vylúčenie
sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J., Mgr. B. B., JUDr. B. J., n i e s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 14Co
174/2010 (vec Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 14C 164/2007).
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 11. apríla 2010 namietal
zaujatosť sudcov Krajského Súdu v Bratislave z dôvodu, že predmetom žaloby vedenej na
Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 14C 164/2007, je náhrada škody spôsobená
prekročením právomocí súdu senátom Krajského súdu v Bratislave. Preto je plne dôvodná
domnienka o tom, že žiaden sudca a ani žiaden senát na Krajskom súde v Bratislave nebude
nezaujate a nestranne a nezávisle rozhodovať o prekročení právomocí senátom zloženým zo
strany sudcov toho istého súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) vzal na zreteľ, že vznesená námietka zaujatosti sa týkala všetkých sudcov
Krajského súdu v Bratislave. Napriek tomu ale skúmal danosť okolností vylučujúcich sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci iba vo vzťahu k sudcom, ktorí podľa rozvrhu práce tohto
krajského súdu majú danú vec prejednať a rozhodnúť (ďalej len "namietaní sudcovia").
K skúmaniu, či dôvody pre vylúčenie sudcu sú dané aj v prípade ďalších sudcov by Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil až v prípade vylúčenia sudcov uvedených vo výroku tohto
uznesenia.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa
tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie
a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk
pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti
Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov
z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom
alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne
rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). Namietaní sudcovia sa k obsahu voči nim vznesenej námietky zaujatosti vyjadrili
(č.l. 65,66,68 spisu) a zhodne uviedli, že žalobcu nepoznajú, a k veci nemajú žiadny vzťah
a necítia sa byť zaujatí.
Opodstatnenosť námietky zaujatosti sudov Krajského súdu v Bratislave, uvedených vo
výroku tohto uznesenia, nemožno vyvodiť z tvrdenia žalobcu, že Krajský súd v Bratislave je
žalovaným v druhom rade a preto sú sudcovia krajského súdu zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že
sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade splnené.
Dôvodom vylúčenia sudcov môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie
však púha domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov. Také dôvody žalobca
v uplatnenej námietke neuviedol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na tú skutočnosť, že v zmysle § 14
ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci ako aj iných veciach účastníkov, ktoré prejednával
a rozhodoval.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu
v Bratislave JUDr. K. J., Mgr. B. B., JUDr. B. J., nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania danej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júla 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Hrčková Marta