Najvyšší súd Slovenskej republiky
1MObdoV/5/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci konkurzu vedenom na majetok úpadcu A.. P., V. X., L., H. R., Ľ., L., o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave. pod sp. zn. 4K 13/97, na mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. mája 2007, č. k. 2Obo 91/07-298, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. mája 2007, č. k. 2Obo/91/2007-298 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave z 26. marca 2007, č. k. 4 K 13/97-284, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozvrhovým uznesením z 26. marca 2007, č. k. 4 K 13/97-
284 v bode C) rozhodol o uspokojení pohľadávok konkurzných veriteľov s právom na
oddelené uspokojenie tak, že zo speňaženej nehnuteľnosti-H. R., zapísanej na LV č. X., v kat. úz. L. uspokojil : 1/ C. C., a. s., M.. H., a. s. a S. S., 2/ pôvodného veriteľa Daňový úrad
L., po postúpení pohľadávky uspokojil: S. K.. a. s., B. a Daňový úrad L.. Zo speňaženého
založeného HIM uspokojil S. K., a. s.
Na odvolanie konkurzného veriteľa M.. H., a. s., B. Najvyšší súd Slovenskej republiky
preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa a uznesením z 31.mája 2007, č. k. 2Obo/91/2007-
298 rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa uspokojenia veriteľov s právom na
oddelené uspokojenie v bode C) potvrdil.
Rozhodol tak s odôvodnením, že príjem zo speňaženia konkurznej podstaty nestačil
na úhradu nákladov a plné uspokojenie veriteľov, preto sa uspokojovali pomerne zo sumy
určenej na rozdelenie vo výške 22 525 074,60 Sk v súlade s ustanovením § 32 ZKV. Pokiaľ
ide o časť C), ustanovenie § 28 ZKV nezvýhodňuje jednotlivé nároky podľa poradia vzniku
práva na oddelené uspokojenie. Ak nemožno nároky na oddelené uspokojenie uspokojiť
v plnom rozsahu, uspokoja sa pomerne bez ohľadu na to, kedy vzniklo právo na oddelené
uspokojenie. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správne potvrdil.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal rozhodnutia
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa rozvrhového
uznesenia na uspokojenie pohľadávok veriteľov s nárokom na oddelené uspokojenie pripadla
suma 14 035 594,60 Sk z výťažku z predaja nehnuteľnosti a to H. R., zapísanej na LV č. X.
v k. ú. L.. Predmetná budova bola založená v prospech S. S., a. s. Uvedené záložné právo bolo
zapísané ako prvé v poradí. Táto skutočnosť nebola v priebehu konkurzu sporná. Predmetná
nehnuteľnosť bola založená aj v prospech Daňového úradu L. (po postúpení pohľadávky sa
stali veriteľmi S. K., a. s. a Daňový úrad L.). Zo sumy 14 035 594,60 Sk bol v priebehu
konkurzu uspokojený veriteľ - S. S., a. s. v sume 10 000 000 Sk a 9 997,20 Sk. Nakoľko S.
S., a. s. postúpila pohľadávku na C. C. C., a. s. a na M.. H., a. s., bolo správne určené, že
výťažok má byť rozdelený medzi postupníkov pomerne a to C. C. C., a. s., uspokojený vo
výške 643 155,40 Sk a M.. H., a. s., uspokojený vo výške 2 679 258,20 Sk. Pre prejednávanú
vec je rozhodujúci právny stav k 31. januáru 1998. Odvolací súd mal pri rozhodovaní
aplikovať ustanovenie § 28 ods.1 v spojení s § 70d ods. 2 ZKV a ustanovenie § 151k
ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolateľa bol nesprávny postup súdu prvého
stupňa, ktorý určil, že z výťažku z predaja predmetnej nehnuteľnosti má byť pomerne
uspokojená aj pohľadávka Daňového úradu L., ktorému právo na oddelené uspokojenie
vzniklo časovo neskôr ako právo S. S., a. s. Uviedol, že takýto postup je v rozpore s platným znením ustanovenia § 28 ods.1 ZKV ako aj ustanovenia § 151k ods.1 Občianskeho zákonníka a súdy týmto postupom porušili zákon. Na záver uviedol, že považoval za správne
rozhodnutia napadnúť v celom rozsahu, lebo od prípadnej zmeny alebo zrušenia tohto výroku
závisia aj ďalšie výroky rozhodnutia, ktoré podnetom na podanie mimoriadneho dovolania
neboli dotknuté, pretože nároky Daňového úradu L. by boli uspokojené v inej triede veriteľov
(§ 243e ods.3 v spojení s § 242 ods. 2 O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.3 O. s. p.), po zistení,
že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p., vec
prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.3 O. s. p.) a dospel k záveru,
že dovolanie je opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 28 ods.3 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení
platnom k 1. februáru 1998 (ďalej len ZKV) oddelení veritelia sa z výťažku speňaženia
nehnuteľnosti uspokoja podľa poradia vzniku právneho dôvodu na oddelené uspokojenie. Pre
poradie zákonného záložného práva je rozhodujúci deň jeho záznamu v katastri nehnuteľnosti.
Citované ustanovenie rieši súbeh oddelených veriteľov. Ak viac veriteľov má právo
na oddelené uspokojenie k tej istej veci, veritelia sa uspokoja z výťažku z predaja predmetu
zálohu podľa poradia, v akom im vzniklo právo na oddelené uspokojenie. Najprv sa uspokojí
oddelený veriteľ, ktorý má časovo najstaršie právo a z výťažku, ktorý prevýši jeho
pohľadávku sa uspokojí oddelený veriteľ, ktorému vzniklo právo na oddelené uspokojenie
ako druhé v poradí.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o rozvrhu zásadu stanovenú v citovanom odseku
nerešpektoval. Vychádzal z nesprávneho názoru, že v prípade uspokojenia oddelených
veriteľov sa uplatňuje zásada pomerného uspokojenia. Z tohto nesprávneho názoru vychádzal
aj odvolací súd, preto aj jeho rozhodnutie je vecne nesprávne.
Z dokladov založených do spisu a to z výpisu z katastra nehnuteľností, LV č. X.,
ktorý vydal Okresný úrad v L., Katastrálny odbor (č. l. 64) vyplýva, že k zapísanej
nehnuteľnosti (H. R.) bolo zriadené záložné právo ako prvé v prospech S. S. a ako druhé
bolo zapísané záložné právo Daňového úradu L.. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že
právo na oddelené uspokojenie pohľadávky Daňového úradu L. vzniklo časovo neskôr ako
právo na oddelené uspokojenie pohľadávky S. S., a. s.
Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods.1 písm. c/ O. s. p.) keď neposúdil poradie záložného práva svedčiace veriteľom S. S., a. s.
a Daňový úrad L. a rovnakou vadou je postihnuté aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré
nevychádzalo z poradia, v akom má byť uspokojené právo oddelených veriteľov. Dovolací
súd preto podľa § 243b ods.1, ods.2 v spojení s § 243e ods.1, ods.2 a § 243i O. s. p.
rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Keďže od zmeny výroku v časti C) rozvrhového uznesenia závisia ďalšie výroky tohto
uznesenia, dovolací súd predmetné rozhodnutia zrušil v celom rozsahu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.