1MObdoV/3/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. M. V. A. so sídlom Š., R., B., X. Rg.Č.X., zastúpeného L. F. T., s. r. o., M., X.   T., IČO: X., konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Ing. M. Ž., proti žalovanému: S. P. P., a. s., M.,

B., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou so sídlom v K., H., o zaplatenie

1.000.000.000,- Kč s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

7Cb/47/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cb/47/2003-1152   z 19. decembra 2008 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/17/2009-1193 z 1. apríla

2009, právoplatného 11. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

Konanie o mimoriadnom dovolaní   z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. 7Cb/47/2003-1152  

z 19. decembra 2008 žalobu zamietol a zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v sume 44.689.430,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.   2Obo/17/2009-1193 z 01. apríla 2009, právoplatným   11. mája 2009, na odvolanie žalobcu

proti prvostupňovému rozsudku, rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. 7Cb 47/2003-1152 z 19. decembra 2008 potvrdil ako vecne správny.

Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

v sume 178.161,72 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. S. do troch dní.  

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cb/47/2003-1152   z 19. decembra 2008 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

č. k. 2Obo/17/2009-1193 z 01. apríla 2009 podal, na podnet žalobcu, v zákonnej lehote,

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky domáhajúc sa ich zrušenia

a vrátenia veci Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Konanie o mimoriadnom dovolaní sa viedlo na Najvyššom súde Slovenskej republiky

odo dňa 28. apríla 2010 pod sp. zn. 1MObdoV/4/2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom č. k. 1MObdoV/4/2010-1321

z 25. augusta 2011, právoplatným 5. októbra 2011, mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania.

Tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol zrušený nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 459/2012-73 z 13. augusta 2013, v ktorom

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že základné právo žalobcu nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

sp. zn. 1MObdoV/4/2010 z 25. augusta 2011 porušené bolo. Z toho dôvodu   rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/4/2010 z 25. augusta 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

povinnosť uhradiť sťažovateľovi (žalobcovi) trovy konania v sume 261,82 eur na účet jeho

právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Vo zvyšnej časti sťažnosti

nevyhovel.

Po zrušení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1MObdoV/4/2010-1321 z 25. augusta 2011 vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

a vrátení veci dovolaciemu súdu na ďalšie konanie, t. j. odo dňa 11. septembra 2013 bola

predmetnému konaniu o mimoriadnom dovolaní pridelená sp. zn. 1MObdoV/3/2013.  

Písomným podaním zo 17. septembra 2013, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 23. septembra 2013, vzal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Späťvzatie

mimoriadneho dovolania odôvodnil tým, že na základe podnetu žalovaného opätovne

preskúmal dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania a ním napadnuté rozsudky

prvostupňového i odvolacieho súdu považuje za zákonné.

Žalobca, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, podaním   z 08. októbra 2013 vyjadril nesúhlas so späťvzatím mimoriadneho dovolania.

Podľa § 243b ods. 5 veta druhá OSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd

konanie uznesením zastaví.

Podľa § 243i ods. 2 OSP, v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane

ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo

iné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§10a ods. 3 a 4 OSP),

rozhodujúc vo veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 1 OSP

v spojení s § 243i ods. 2 OSP, rešpektoval dispozičné právo generálneho prokurátora

Slovenskej republiky nakladať s mimoriadnym dovolaním a konanie o mimoriadnom

dovolaní v zmysle citovaného ustanovenia § 243b ods. 5 veta druhá OSP v nadväznosti na

ustanovenie § 243i ods. 2 OSP zastavil. Dispozičné právo generálneho prokurátora nie je

viazané na súhlas či nesúhlas inej osoby.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta

prvá OSP v spojení s ustanoveniami § 243i ods. 2, § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) OSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania, pretože konanie

bolo zastavené.

K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. októbra 2013

  JUDr. Juraj Seman, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová