1MObdoV/3/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. M. V. A. so sídlom Š., R., B., X. Rg.Č.X., zastúpeného L. F. T., s. r. o., M., X. T., IČO: X., konajúcou
prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Ing. M. Ž., proti žalovanému: S. P. P., a. s., M.,
B., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. S., advokátkou so sídlom v K., H., o zaplatenie
1.000.000.000,- Kč s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
7Cb/47/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cb/47/2003-1152 z 19. decembra 2008 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/17/2009-1193 z 1. apríla
2009, právoplatného 11. mája 2009, takto
r o z h o d o l :
Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. 7Cb/47/2003-1152
z 19. decembra 2008 žalobu zamietol a zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v sume 44.689.430,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 2Obo/17/2009-1193 z 01. apríla 2009, právoplatným 11. mája 2009, na odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozsudku, rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 7Cb 47/2003-1152 z 19. decembra 2008 potvrdil ako vecne správny.
Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v sume 178.161,72 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. S. do troch dní.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cb/47/2003-1152 z 19. decembra 2008 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 2Obo/17/2009-1193 z 01. apríla 2009 podal, na podnet žalobcu, v zákonnej lehote,
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky domáhajúc sa ich zrušenia
a vrátenia veci Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Konanie o mimoriadnom dovolaní sa viedlo na Najvyššom súde Slovenskej republiky
odo dňa 28. apríla 2010 pod sp. zn. 1MObdoV/4/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom č. k. 1MObdoV/4/2010-1321
z 25. augusta 2011, právoplatným 5. októbra 2011, mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania.
Tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol zrušený nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 459/2012-73 z 13. augusta 2013, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že základné právo žalobcu nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1MObdoV/4/2010 z 25. augusta 2011 porušené bolo. Z toho dôvodu rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/4/2010 z 25. augusta 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
povinnosť uhradiť sťažovateľovi (žalobcovi) trovy konania v sume 261,82 eur na účet jeho
právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Vo zvyšnej časti sťažnosti
nevyhovel.
Po zrušení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1MObdoV/4/2010-1321 z 25. augusta 2011 vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
a vrátení veci dovolaciemu súdu na ďalšie konanie, t. j. odo dňa 11. septembra 2013 bola
predmetnému konaniu o mimoriadnom dovolaní pridelená sp. zn. 1MObdoV/3/2013.
Písomným podaním zo 17. septembra 2013, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dňa 23. septembra 2013, vzal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Späťvzatie
mimoriadneho dovolania odôvodnil tým, že na základe podnetu žalovaného opätovne
preskúmal dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania a ním napadnuté rozsudky
prvostupňového i odvolacieho súdu považuje za zákonné.
Žalobca, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, podaním z 08. októbra 2013 vyjadril nesúhlas so späťvzatím mimoriadneho dovolania.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá OSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd
konanie uznesením zastaví.
Podľa § 243i ods. 2 OSP, v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane
ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo
iné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§10a ods. 3 a 4 OSP),
rozhodujúc vo veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 1 OSP
v spojení s § 243i ods. 2 OSP, rešpektoval dispozičné právo generálneho prokurátora
Slovenskej republiky nakladať s mimoriadnym dovolaním a konanie o mimoriadnom
dovolaní v zmysle citovaného ustanovenia § 243b ods. 5 veta druhá OSP v nadväznosti na
ustanovenie § 243i ods. 2 OSP zastavil. Dispozičné právo generálneho prokurátora nie je
viazané na súhlas či nesúhlas inej osoby.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta
prvá OSP v spojení s ustanoveniami § 243i ods. 2, § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania, pretože konanie
bolo zastavené.
K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. októbra 2013
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová