Najvyšší súd   1MObdV/20/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. R. – M. K., V. X., IČO: X., zastúpeného JUDr. Š. J., PhD., advokátom, T. X., B., proti žalovanému: S. R., zastúpená M. P. S. R., D., B., o náhradu škody vo výške 16 212 256 Sk s príslušenstvom, vedenej na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 45Cb/41/2001, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.  

6Obo/235/2007-207 zo dňa 23. januára 2008, právoplatného dňa 8. februára 2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, uznesením č. k. 45Cb/41/2001-137

zo dňa 26. septembra 2007, zamietol návrh spoločnosti M., a. s., V. X., B., IČO: X., na jeho

pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Návrh na pripustenie

vedľajšieho účastníka odôvodnila spoločnosť M., a. s., B., tým, že na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 14. mája 2003 sa stala vlastníkom pohľadávky, ktorá je

predmetom sporu. Ďalšou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. augusta 2007 bola

táto postúpená spoločnosťou M., a. s., B., na postupníka – spoločnosť M. C. L. so sídlom X..

M. S.. S. X. W., U.. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28. augusta 2007 však v návrhu

o prípustnosť vedľajšieho účastníka doložená nebola. Z tejto zmluvy odvodila spoločnosť M.,

a. s., B., svoj záujem na vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, a tým

aj záujem na výsledku sporu. Navyše uviedla, že na jej základe je oprávnená vystupovať

v predmetnom spore aj za účelom ochrany právnych záujmov nového vlastníka pohľadávky, t. j. spoločnosti M. C. L., U.. Zamietajúce rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že

po zvážení zákonom stanovených podmienok uvedených v § 93 OSP, ako i po zvážení

ústnych vyjadrení právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, ktorí nesúhlasili so vstupom

spoločnosti M., a. s., B., do konania na strane žalobcu, dospel k záveru, že o prípustnosti

vedľajšieho účastníka bude konajúci súd rozhodovať len vtedy, keď niektorý z účastníkov

bude namietať neprípustnosť jeho vstupu. Inak sa súd bez námietky prípustnosťou vstupu

nezaoberá. Ak nie je námietka uplatnená, stáva sa tretia osoba účastníkom bez ďalšieho.

Vzhľadom na vznesené námietky zo strany žalobcu aj žalovaného, ktorí nemali záujem na

vstupe vedľajšieho účastníka, prvostupňový súd návrh na vstup spoločnosti M., a. s., B., ako

vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, zamietol ako nedôvodný s poukazom na § 93 OSP.

V závere zdôraznil, že konajúci súd neobdržal Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 08.

2007, na ktorú sa právny zástupca spoločnosti M., a. s., B., odvolával.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Obo/235/2007-

207 zo dňa 23. januára 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. februára 2008, na

odvolanie spoločnosti M., a. s., B., uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil

podľa § 219 OSP. V odôvodnení uviedol, že spoločnosť M., a. s., B., sa domáhala zámeny

žalobcu a vstupu do konania ako nový žalobca. Svoj návrh zdôvodnila zmluvou o postúpení

predmetnej pohľadávky uzavretej medzi žalobcom M. R. a spoločnosťou M., a. s., B. dňa 14.

mája 2003. Do spisu však doložila uvedenú zmluvu vo fotokópii. Existencia zmluvy

o postúpení pohľadávky bola popretá žalobcom dôvodiac, že všetky rovnopisy zmluvy boli

dňa 14. mája 2003 odovzdané na zlikvidovanie. Žalobca tiež tvrdil, že spoločnosť M., a. s.,

B., si doloženú fotokópiu zmluvy obstarala bez jeho súhlasu a proti jeho vôli. Odvolací súd

mal za to, že vzhľadom na tieto skutočnosti potom, ako obaja účastníci vzniesli námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, mal odvolateľ preukázať, že má k dispozícii originál

zmluvy o postúpení pohľadávky na neho, ako postupníka, z postupcu M. R., teda, že jeho

práva a povinnosti vyplývajú z hmotného práva, čo nepreukázal. Konštatoval, že následné

zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky medzi ním a tretími osobami nie sú relevantnými

dôkazmi, nakoľko nimi nepreukázal, že má právny záujem na víťazstve žalobcu M. R..

Na podnet spoločnosti M., a. s., B., zo dňa 13. 06. 2008 podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie podľa

§ 243e OSP v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) OSP žiadajúc, aby dovolací súd uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon, nakoľko tento súd

sa v prejednávacej veci neriadil zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3,   § 93 ods. 1, ods. 2,

§ 125, § 132, § 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 OSP, a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov spoločnosti M., a. s., B., ako osoby dotknutej

rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Podľa názoru generálneho prokurátora, ním namietané nesprávne právne posúdenie veci

spočíva v tom, že odvolací súd zo správne zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávne

právne závery majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Spoločnosť M., a. s., B.,

doručila dňa 7. júla 2006 prvostupňovému súdu návrh na zámenu účastníka konania, nakoľko

dňa 14. mája 2003 žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky vo výške 16 212 560 Sk

s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania, postúpil na postupníka spoločnosť M., a. s.,

B.. Prílohou návrhu bola aj fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa

uznesením č. k. 45Cb/41/2001-94 zo dňa 28. júla 2006 pripustil zámenu účastníka na strane

žalobcu tak, že z konania vystúpil M. R. – M. K., V., a na jeho miesto vstúpila M., a. s., B..

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie pôvodný žalobca dôvodiac tým, že Zmluva

o postúpení pohľadávky zo dňa 14. mája 2003 bola pre postupcu nevýhodná, a preto požiadal

postupníka o jej zrušenie, s čím spoločnosť M., a. s., B., súhlasila a vydala všetky originálne

rovnopisy zmluvy na ich znehodnotenie. Preto rovnopisom zmluvy postupník nedisponuje. Spoločnosť M., a. s., B., dňa 26. októbra 2006 predložila odvolaciemu súdu notársky

osvedčenú fotokópiu zmluvy a záznam zo stretnutia z 10. októbra 2006 medzi zástupcom

spoločnosti M., a. s., B., a zástupcom žalobcu, na ktorom právny zástupca žalobcu

nespochybnil autentickosť notársky osvedčenej kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

14. mája 2003. Najvyšší súdu Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 26.

októbra 2006 zrušil prvostupňové rozhodnutie. Následne bolo súdu prvého stupňa dňa 27.

októbra 2006 doručené späťvzatie odvolania, nakoľko postupník predložil   notársky

osvedčenú kópiu zmluvy a odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že protistrana nedisponuje

originálom zmluvy. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané dovolanie. V čase

rozhodovania dovolacieho súdu už tomuto bola známa skutočnosť, že žalobca pristúpil

k späťvzatiu odvolania. Dovolací súd rozsudkom č. k. 1ObdoV/109/2006-126 zo dňa  

31. januára 2007 dovolanie spoločnosti M., a. s., B., zamietol.

Dňa   28. augusta 2007 spoločnosť M., a. s., B., ako postupca, postúpila predmetnú

pohľadávku na postupníka spoločnosť M. C. L., U.. V čl. IV bodu 5 tejto zmluvy o postúpení

pohľadávky sa postupca zaviazal, že podá návrh na svoje pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu z dôvodu ochrany oprávnených záujmov postupníka,

ako nového vlastníka pohľadávky. Podľa bodu 5.1 citovanej zmluvy sa postupca zaviazal, že

ako vedľajší účastník na strane žalobcu bude aktívne vystupovať aspoň do dňa právoplatného

rozhodnutia súdu o povolení zámeny účastníka konania na strane žalobcu. Následne však

spoločnosť M. C. L., U., postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30. augusta 2007

predmetnú pohľadávku na spoločnosť K., s. r. o., B.. V čl. 4 bode 4.2 postupca a postupník

súhlasili a prijali záväzok spoločnosti M., a. s., B., vyplývajúci z čl. IV bodu 5 a 5.1 Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 28. augusta 2007. Spoločnosť K., s. r. o., B., podala návrh na

zámenu účastníka konania na strane žalobcu dňa 18. 10. 2007, pričom o ňom nebolo doposiaľ

rozhodnuté. Prvostupňový súd v čase rozhodovania nemal k dispozícii zmluvu o postúpení

pohľadávky a z toho dôvodu nemohol objektívne posúdiť právny záujem vedľajšieho

účastníka na výsledku sporu.   Odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o skutočnosť, že

spoločnosť M., a. s., B., založila do spisu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14. mája

2003 vo fotokópii a žalobca jej existenciu poprel, nakoľko došlo k zlikvidovaniu jej

rovnopisov. Keďže obaja účastníci vzniesli námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,

mal podľa názoru odvolacieho súdu, odvolateľ preukázať, že má k dispozícii originál zmluvy,

teda že jeho práva a povinnosti vyplývajú z hmotného práva. Odvolací súd mal za to, že

následné zmluvy o postúpení pohľadávky medzi ním   a tretími osobami nie sú relevantným

dôkazom. Generálny prokurátor poukazuje na to, že konštatácie odvolacieho súdu nezodpovedajú obsahu súdneho spisu. Odvolateľ doložil notársky osvedčenú kópiu Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 14. mája 2003 už dňa 25. októbra 2006. Za dôležité tiež

považoval späťvzatie odvolania žalobcu, v ktorom žalobca uznal, že odvolateľ disponuje

originálom zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo ku zmene účastníka

konania – žalobcu. Účastníci konania, ani samotný súd, o predloženie originálu zmluvy

k nahliadnutiu nepožiadali. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť predkladať

súdu originály písomností, a že originály nahrádzajú v plnom rozsahu ich notársky osvedčené

kópie. Po splnení jedinej zákonnej podmienky pripustenia vedľajšieho účastníka do konania,

ktorou je preukázanie právneho záujmu na výsledku konania, rozhodne súd o pripustení

vedľajšieho účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania

zúčastniť. Z doteraz zabezpečených dôkazov pokladá generálny prokurátor za nesporné, že

pôvodný žalobca nie je už minimálne päť rokov vlastníkom žalovanej pohľadávky. Za jej

ostatného vlastníka považuje spoločnosť K., s. r. o., B., ktorá požiadala o zámenu účastníka

na strane žalobcu dňa 18. októbra 2007, ale o pripustení zámeny nebolo zatiaľ rozhodnuté. K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 6. 07. 2009 vyjadril žalobca.

Poukazujúc na správnosť a zákonnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

a nesúhlasiac s mimoriadnym dovolaním, navrhol jeho zamietnutie.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 8. 06. 2009.

Stotožňujúc sa s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, navrhol mimoriadne dovolanie

ako právne nedôvodné a neopodstatnené zamietnuť alebo odmietnuť. Návrh na jeho

odmietnutie odôvodnil tým, že generálny prokurátor v ňom síce uvádza, že rozhodnutím

odvolacieho súdu bol porušený zákon, ale neuvádza, o aké porušenie ustanovenia, resp.

ustanovení, ide, nešpecifikuje ich a nekonkretizuje. Žalovaný má za to, že v celom konaní

pred odvolacím súdom nedošlo k vadám uvedeným v § 237 OSP, súdne konanie pred

odvolacím súdom nie je postihnuté inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a taktiež rozhodnutie odvolacieho súdu nespočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Podľa názoru žalovaného je podanie mimoriadneho dovolania

nelegitímne.

Spoločnosť M., a. s., B., ako navrhovateľka podnetu na podanie   mimoriadneho

dovolania, sa vo svojom podaní zo dňa 29. 07. 2009 stotožnila s jeho obsahom a odporučila

vyhovieť mu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0SP), po zistení, že

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243g,  

§ 243h OSP, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 OSP v spojení s § 243a

ods. 3 OSP) v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 OSP, a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.  

Podľa § 243e ods. 1 OSP, ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených   záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243f ods. 1 písm. c) OSP, mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)  

OSP sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval

síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Týmto dovolacím dôvodom možno

napadnúť nielen právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa bezprostredne predmetu konania,

ale i posúdenie predbežnej otázky odvolacím súdom, posúdenie dôkazného bremena a pod..

Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo

rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť M., a. s., B., pred tým, ako navrhla svoj vstup

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, iniciovala zmenu okruhu účastníkov,

a to konkrétne zámenu účastníka konania na strane žalobcu, podaním zo dňa   07. 07. 2006

(č. l. 85). Dôvodila tým, že žalobca, ako postupca, a spoločnosť M., a. s., B., ako postupník,

uzatvorili dňa 14. 05. 2003 zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 16 212 560 Sk

s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto konania, čím sa   spoločnosť M., a. s., B., stala

novým vlastníkom žalovanej pohľadávky. Prílohou návrhu bola fotokópia zmluvy o postúpení

pohľadávky. Súd prvého stupňa návrhu na zámenu vyhovel, keď uznesením č. k.

45Cb/41/2001-94 zo dňa 28. 07. 2006 pripustil zámenu účastníka na strane žalobcu tak, že

z konania vystúpi pôvodný žalobca M. R. – M. K., V., a na jeho miesto vstúpi do konania ako

nový žalobca spoločnosť M., a. s., B.. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca dňa

18. 08. 2006 (č. l. 45) žiadajúc jeho zrušenie. Potrebu jeho zrušenia objasnil tvrdením, že

Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 05. 2003 bola pre postupcu nevýhodná, preto

požiadal postupníka o jej zrušenie, s čím spoločnosť M., a. s., B., súhlasila a vydala všetky

originálne rovnopisy zmluvy na ich znehodnotenie. Rovnopisom zmluvy preto postupník

nedisponuje. Odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uvedenému uzneseniu tak, že svojim

uznesením č. k. 2Obo/255/2006-115 zo dňa 26. 10. 2006 zmenil napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu tak, že nepripustil zámenu účastníka na strane žalobcu. Uznesenie

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2006. Nastala však situácia, že v deň vydania uznesenia odvolacieho súdu, t. j. dňa 26. 10. 2006 predložila spoločnosť M., a. s., B.,

odvolaciemu súdu notársky osvedčenú fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa   14. 05. 2003 a záznam zo stretnutia z 10. 10. 2006 medzi zástupcom spoločnosti M., a. s., B.,

a zástupcom žalobcu, na ktorom právny zástupca žalobcu nespochybnil autentickosť notársky

osvedčenej kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. mája 2003. Následne dňa 27.

októbra 2006 bolo súdu prvého stupňa doručené žalobcovo späťvzatie odvolania so

zdôvodnením, že keďže postupník predložil notársky osvedčenú kópiu zmluvy   a odvolacím

dôvodom bola skutočnosť, že protistrana nedisponuje originálom zmluvy, stalo sa odvolanie

bezpredmetným. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podala spoločnosť, ktorej

vstup do konania na strane žalobcu nebol pripustený, t. j. spoločnosť M., a. s., B., dovolanie

podaním zo dňa 08. 12. 2006 (č. l. 117) a žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolací súd rozhodol o dovolaní rozsudkom č. k.

1ObdoV/109/2006-126 zo dňa 31. 01. 2007, ktorým dovolanie M., a. s., B., zamietol.

Rozsudok dovolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2007.

Vychádzajúc však zo zásady pojatej do § 154 ods. 1 OSP, že pre rozsudok, a v zmysle

§ 167 ods. 2 OSP i pre uznesenie, je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj zo znenia

ustanovení § 120 ods. 4 OSP (všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci konania predložiť

alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie) a § 207  

ods. 2 veta prvá OSP (dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť), je na

mieste konštatovanie o nepochybení odvolacieho súdu, ktorému v čase rozhodovania

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu nebola, a objektívne z časového

hľadiska ani nemohla byť, známa skutočnosť, že spoločnosť M., a. s., B., predložila notársky

osvedčenú fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 05. 2003 a záznam zo

stretnutia zástupcov žalobcu a spoločnosti M., a. s., B., zo dňa 10. 10. 2006, nakoľko jej

reálne doloženie do súdneho spisu sa udialo až v deň vydania uznesenia odvolacieho súdu, tzn. dňa 26. 10. 2006. Tiež nemohol mať odvolací súd v čase svojho rozhodovania vedomosť

o žalobcovom späťvzatí odvolania, keďže toto bolo doručené súdu prvého stupňa až deň po

vydaní uznesenia odvolacieho súdu, t. j. dňa 27. 10. 2006. Správne   generálny prokurátor

uviedol, že už v čase rozhodovania dovolacieho súdu bola tomuto zo spisového materiálu

známa skutočnosť o žalobcovom späťvzatí odvolania. Dovolací súd   rozsudkom č. k.

1ObdoV/109/2006-126 zo dňa 31. 01. 2007, dovolanie spoločnosti M., a. s., B., zamietol

s odôvodnením, že vyhovieť návrhu na zmenu účastníka konania je podmienené súhlasom

toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu (§ 92 ods. 3 OSP) a nepochybne aj súhlasom

doterajšieho žalobcu.

Po tom, ako nebola spoločnosť M., a. s., B., po vyčerpaní riadneho i mimoriadneho

opravného prostriedku, úspešná so svojím návrhom na zámenu účastníka na strane žalobcu

(definitívne sa konanie o pripustení, resp. nepripustení, jej zámeny do konania na strane

žalobcu skončilo dňa 13. 07. 2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok dovolacieho súdu

č. l. 126), postúpila predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 8.

2007 na spoločnosť M. C. L., U.. Zo znenia čl. IV bodu 5 tejto zmluvy o postúpení

pohľadávky je evidentný záväzok postupcu, že podá návrh na svoje pripustenie do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu z dôvodu ochrany oprávnených záujmov

postupníka, ako nového vlastníka pohľadávky.   Z čl. IV bodu 5 časti 5.1 citovanej zmluvy

vyplýva, že postupca sa zaviazal, že ako vedľajší účastník na strane žalobcu bude aktívne

vystupovať aspoň do dňa právoplatného rozhodnutia súdu o povolení zámeny účastníka

konania na strane žalobcu. Postupník – spoločnosť M. C. L., U., však nepodala návrh na

zámenu účastníka na strane žalobcu, ale už dva dni po uzatvorení Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 28. 08. 2007, postúpila žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 30. 08. 2007 na spoločnosť K., s. r. o., J. X., B., Č. R.. Z čl. 4 bodu 4 časti

4.2 tejto zmluvy je zrejmé, že postupca a postupník prijali záväzok spoločnosti M., a. s., B.,

vyplývajúci z čl. IV bodu 5 časti 5.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa   28. augusta

2007. Súčasťou spisového materiálu (č. l. 139 – 144) je podanie spoločnosti K., s. r. o., B., zo

dňa 18. 10. 2007, ktorým navrhuje zámenu účastníka konania na strane žalobcu, o ktorom

doposiaľ rozhodnuté nebolo.

Prvostupňový súd v čase rozhodovania o návrhu spoločnosti M., a. s., B., na jej vstup

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, t. j. dňa 26. 09. 2007, nemal

k dispozícii Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 8. 2007, ktorou bola žalovaná

pohľadávka postúpená spoločnosťou M. C. L., U., ako postupcom, na spoločnosť K., s. r. o.,

B., ako postupníka, z ktorej čl. 4 bodu 4 časti 4.2 by mal za preukázané, že postupca

a postupník prijali záväzok spoločnosti M., a. s., B., vyplývajúci z čl. IV bodu 5 časti 5.1

Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa   28. augusta 2007, že spoločnosť M., a. s., B. podá

návrh na svoje pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu z dôvodu

ochrany oprávnených záujmov postupníka, ako nového vlastníka pohľadávky, a že v tomto

postavení   vedľajšieho účastníka na strane žalobcu bude aktívne vystupovať aspoň do dňa

právoplatného rozhodnutia súdu o povolení zámeny účastníka konania na strane žalobcu.

Návrh na zámenu podala totiž spoločnosť K., s. r. o., B., až dňa 18. 10. 2007. V čase svojho

rozhodovania nedisponoval súd prvého stupňa ani Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 08. 2007, ktorou spoločnosť M., a. s., B., ako postupca, previedla žalovanú pohľadávku na

spoločnosť M. C. L., U., ako postupníka, ktorej čl. IV bod 5 časť 5.1 obsahoval ustanovenie,

že spoločnosť M., a. s., B. podá návrh na svoje pripustenie do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane žalobcu z dôvodu ochrany oprávnených záujmov postupníka, ako nového

vlastníka pohľadávky, a že v tomto postavení vedľajšieho účastníka na strane žalobcu bude

aktívne vystupovať aspoň do dňa právoplatného rozhodnutia súdu o povolení zámeny

účastníka konania na strane žalobcu. Dôvodným je preto tvrdenie generálneho prokurátora,

že nakoľko prvostupňový súd v čase rozhodovania nedisponoval Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 28. 08. 2007, nemohol objektívne posúdiť právny záujem vedľajšieho

účastníka na výsledku sporu minimálne z hľadiska zohľadnenia jej čl. IV bodu 5 časti 5.1.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní spoločnosti M., a. s., B., proti   uzneseniu

prvostupňového súdu (č. l. 137), ktorým bol zamietnutý jej návrh na pripustenie do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 OSP. V odôvodnení vyslovil, že spoločnosť M., a. s., B., založila do

spisu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.   mája 2003 vo fotokópii a žalobca jej

existenciu poprel, nakoľko došlo k zlikvidovaniu jej rovnopisov. Keďže obaja účastníci

vzniesli námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, mal podľa názoru odvolacieho súdu,

odvolateľ preukázať, že má k dispozícii originál zmluvy, teda že jeho práva a povinnosti

vyplývajú z hmotného práva. Následne uzatvorené zmluvy o postúpení pohľadávky medzi

ním a tretími osobami nepovažoval za relevantné dôkazy.

Je potrebné prisvedčiť názoru generálneho prokurátora, že uvedené závery

odvolacieho súdu   nezodpovedajú obsahu súdneho spisu. V čase rozhodovania odvolacieho

súdu (23. 1. 2008) tvorila súčasť spisového materiálu notársky osvedčená kópia Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 14. mája 2003, ktorú odvolateľ doložil podaním zo dňa  

26. októbra 2006. Obsahom spisu bol tiež záznam zo stretnutia zo dňa 10. 10. 2006 medzi

zástupcom spoločnosti M., a. s., B., a zástupcom žalobcu, na ktorom právny zástupca žalobcu

nespochybnil autentickosť notársky osvedčenej kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

14. mája 2003. V spise sa nachádzalo aj späťvzatie odvolania žalobcu, doručené súdu prvého

stupňa dňa 27. októbra 2006, proti uzneseniu prvostupňového súdu č. k. 45Cb/41/2001-94 zo

dňa 28. 07. 2006. Podstatou žalobcovho späťvzatia odvolania bola skutočnosť, že spoločnosť M., a. s., B., predložila notársky osvedčenú kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa  

14. mája 2003, ktorej autentickosť žalobca uznal, a nakoľko odvolacím dôvodom bolo to, že protistrana nedisponuje originálom zmluvy, stalo sa odvolanie bezpredmetným. Na margo

odôvodnenia odvolacieho súdu generálny prokurátor správne poznamenal, že účastníci

konania, ani samotný súd, o predloženie originálu zmluvy k nahliadnutiu nepožiadali. Pritom

zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť predkladať súdu originály písomností,

a že originály nahrádzajú v plnom rozsahu ich notársky osvedčené kópie.

Keďže odvolací súd vo veci vychádzal z nesprávneho skutkového ako aj právneho

názoru. Dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 OSP

vety prvej a § 243b ods. 4 za bodkočiarkou OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Odvolací súd, spravujúc sa viazanosťou právneho názoru dovolacieho

súdu, bude v zmysle § 243d ods. 1 OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP konať o veci ďalej.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010  

  JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.