Najvyšší súd lMObdoV/2/2013 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci žalobcu: S. S., A., so sídlom M. X.. H., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty I.I. I. K.. P. X., K., o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu, na mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach

vedeného pod sp. zn. 3K/l67/2001 zo dňa 18. júna 2012 a rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR

z 25. septembra 2012 sp. zn. 2Obo/49/2012. takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora   o d m i e t a.

Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.I. I. K., správca konkurznej podstáty úpadcu S. S.. A. podal generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti

označeným rozhodnutiam, tvrdiac, že bol nimi porušený zákon.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 18. júna 2012 č. k. 3K/167/2001-510 rozhodol

o rozvrhu výťažku 1 040 957,70 eur získaného z. konkurznej podstaty úpadcu S. S.. A..

Konkurzný súd v rámci rozvrhu výťažku priznal pôvodnému správcovi konkurznej podstaty

J.. J. L. odmenu 18 393,41 eur a súčasnému správcovi konkurznej podstaty J.. I. K. sumu

34 159,20 eur.

Rozvrh v časti odmeny správcov konkurznej podstaty odôvodnil konkurzný súd tak, 2   1MObdoV/2/2013

že J.. J. L. vykonával funkciu správcu od 29. januára 2003 do 5. mája 2004, pričom v tomto

období vykonal súpis majetku úpadcu, vypracoval plán speňaženia, preskúmal prihlášky

veriteľov a vykonával činnosti s prevádzkovaním podniku. I.I. I. K. vykonával funkciu

správcu od 5. mája 2004 doposiaľ, za toto obdobie sa zúčastnil prieskumného pojednávania,

ukončil prevádzkovanie podniku, speňažil celý majetok úpadcu, pričom do konkurznej

podstaty získal sumu 1 040 957,70 eur, ukončil všetky incidenčné spory, vypracoval konečnú

správu, podal návrh na rozhodnutie výťažku, zostáva mu povinnosť vykonať rozvrhové

uznesenie, podať návrh na zrušenie konkurzu a zabezpečiť uzatvorenie účtovných kníh. Na

základe takto vymedzených skutkových dôvodov rozdelil konkurzný súd celkovú odmenu

správcov vo výške 52 552.61 eur v pomere 35 % (18 393.41 eur pre J.. J. L.) a 65 % (34

159.20 eur pre I.I. I. K.).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie správca konkurznej podstaty

I.I. I. K.. Namietal, že súdy určili podiel správcov konkurznej podstaty na odmene nesprávne.

Konkurzný súd mal zohľadniť, že J.. J. L. zastával funkciu necelých 16 mesiacov a odvolateľ

necelých 98 mesiacov, teda pomer správcov na odmene mal byť 14 % a 86 %.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe odvolania I.I. I. K. uznesením z 25.

septembra 2012 sp. zn. 2Obo/49/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a. vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní základ pre určenie odmeny správcu konkurznej

podstaty (ďalej len,, konkurzná odmena") tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná

speňažením konkurznej podstaty, a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná

pri výkone funkcie správcu.

Podľa § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

zákona o konkurze a vyrovnaní ak v konkurznom alebo vyrovnacom konaní bolo činných

niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci rozsahu

a dĺžke doby jeho činnosti.

Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej interpretácii citovaného

ustanovenia § 9 vyhlášky č. 493 1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

o konkurze a vyrovnaní. Konajúce súdy síce správne poznamenali, že pri určení podielu 3   1MObdoV/2/2013

viacerých správcov konkurznej podstaty na odmene je potrebné zohľadniť oba citované

faktory (rozsah činnosti správcu a doba činnosti správcu). Opomenuli však. že tieto faktory

musia byť hodnotené na základe objektívne merateľných kritérií.

Dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora prejednal bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ako

aj na judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Dovolací súd najmä

poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

20. októbra 2015 k prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e až § 243j

Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom stanovisku sa konštatuje: procesná prípustnosť

mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní

podmienená tým. že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky

zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potencionálne

spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil,

mimoriadne dovolanie treba odmietnuť. Na základe uvedených dôvodov mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora odmietol, keďže vo veci riadne mimoriadne dovolanie

podané nebolo.

Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania, dovolací súd účastníkom náhradu trov

dovolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 5:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. októbra 2015

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Karin Fedorová