Najvyšší súd   1 M Cdo 6/2009 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. M. K., bývajúceho v Ž., t. č. vo S., zastúpeného JUDr. I. P., advokátkou v Ž., proti odporkyniam   1/ J. K.,

bývajúcej v Ž., a 2/ M.K.,   bývajúcej v Ž., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25 C 19/20006, o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 23.

apríla 2008 č. k. 25 C 19/2006 -174, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Žilina z 23. apríla 2008

č. k. 25 C 19/2006 -174   z   r   u   š   u   j   e   a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvého stupňa“, resp. „súd“ ) rozsudkom z  

23. apríla 2008 č. k. 25 C 19/2006 -174 určil, že kúpna zmluva č. V 6555/06 z 13. októbra

2006, uzatvorená medzi odporkyňami 1/ a 2/ je neplatná a byt č. X na prízemí vo vchode č. X,

v dome súpisné číslo X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške X, parc. KN č. X o výmere X m2,

zapísaných na LV č. X pre k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov navrhovateľa a odporkyne 1/.   Odporkyniam 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi trovy konania 9 231,50 Sk a tiež im uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

prvého stupňa súdny poplatok 1 750   Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje vyhovujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ počas trvania

svojho manželstva kúpnou zmluvou zo 7. januára 2005 nadobudli predmetný byt do

bezpodielového spoluvlastníctva, hoci zmluvu uzavrela len odporkyňa 1/ so súhlasom

navrhovateľa. Z výpisu z   listu vlastníctva č. X pre k. ú. Ž. z 23. apríla 2008 vzal za 1 M Cdo 6/2009

preukázané, že kúpnou zmluvou z 13. októbra 2006   odporkyňa 1/, konajúca bez vedomia

a súhlasu navrhovateľa – bezpodielového spoluvlastníka bytu, predala uvedený byt odporkyni

2/.   Podľa súdu táto zmluva je v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže sa

navrhovateľ dovolal jej neplatnosti v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, stal sa uvedený

právny úkon neplatným od začiatku. Súd mal za preukázaný naliehavý právny záujem

navrhovateľa v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nielen na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ale aj

na určení, že   predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa

a odporkyne 1/, uvedúc, že týmto určením sa zosúladí zápis v katastri nehnuteľností

s právnym stavom na liste vlastníctva, keďže odporkyňa 1/ bola vedená ako výlučná

vlastníčka bytu.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu odporkyne 2/ podal

mimoriadne dovolanie, ktorým napadol právoplatný rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhol,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že konanie na   súde prvého stupňa je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Poukázal na to, že súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami §120 ods. 1, § 122 ods.1, § 125,  

§ 129 ods. 1, 2 a § 132 O.s.p. upravujúcimi dokazovanie v občianskom súdnom konaní. V priebehu konania totiž navrhovateľ predložil ako dôkaz výpis z listu vlastníctva č. X pre k.

ú. Ž. z 8. januára 2007, z ktorého vyplýva, že pod poradovým číslom X je ako vlastníčka

sporného bytu vedená odporkyňa 2/ a ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V

6555/06 z 13. októbra 2006. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrhu

vyhovel. O neplatnosti uvedenej zmluvy rozhodol bez toho, že by sa oboznámil s obsahom

tejto kúpnej zmluvy. V konaní tak nebolo vôbec preukázané, či takáto zmluva existuje.

Z výpisu z listu vlastníctva č. X vyplýva len toľko, že odporkyňa 2/ byt nadobudla kúpnou

zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Žilina 13. októbra 2006 pod sp. zn. V

6555/06. Keďže v konaní nebol ako dôkaz predložený výpis z originálu listu vlastníctva

s vyznačenou chronológiou zápisov jednotlivých vlastníkov, nemožno bez ďalšieho vyvodiť,

že na strane prevodcu v uvedenej kúpnej zmluve vystupovala odporkyňa 1/. Navrhovateľ

uvedenú kúpnu zmluvu predložiť nemohol, keďže nebol jej účastníkom a odporkyne ju ako

dôkaz nenavrhli. Odporkyňa 2/ uviedla v podnete na podanie mimoriadneho dovolania

závažnú skutočnosť, že kúpnu zmluvu neuzavrela s odporkyňou 1/, keďže odporkyňa 1/

darovala sporný byt darovacou zmluvou z 1. augusta 2006 M. S., rodenej P. z B.,   ktorá

následne kúpnou zmluvou z 21. septembra 2006, zavkladovanou 13. októbra 2006 pod číslom 1 M Cdo 6/2009

V 6555/06 predala byt odporkyni 2/. Súd nepostupoval dôsledne v dôkaznom procese: bez

výhrad a ďalších zisťovaní oprel svoje rozhodnutie o podaný návrh, pričom navrhovateľ

nemal vôbec vedomosti o postupnom prevode vlastníctva k spornému bytu, a o výpis z listu

vlastníctva č. X, ktorý dokumentoval len nadobudnutie vlastníctva kúpnou zmluvou, vklad

povolený pod č. V 6555/06. Za danej dôkaznej situácie mal súd podľa § 129 O.s.p. vyzvať

odporkyne na predloženie kúpnej zmluvy, resp. požiadať Správu katastra v Žilina o jej

predloženie. Inou vadou konania je, že rozhodnutie súdu vychádza z   neúplného alebo

nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že

nerešpektoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré predpisujú, akým spôsobom

sa vykonávajú dôkazy. Dokazovanie môže byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie iba

vtedy, ak bol dôkaz vykonaný predpísaným spôsobom. Dokazovanie vykonáva súd na

pojednávaní (§ 122 ods.1O.s.p.), pričom za dôkaz podľa § 125 O.s.p. treba považovať aj

dôkaz listinný – v tomto prípade kúpnu zmluvu. Bolo povinnosťou súdu, aby s ohľadom na

predmet sporu (neplatnosť kúpnej zmluvy) vykonal dôkaz spôsobom ustanoveným v § 129

O.s.p. Ak to neurobil (a to aj bez návrhu účastníkov konania), postupoval v rozpore so

zákonom a   ním vykonané „dokazovanie“ v žiadnom prípade nemôže byť dostatočným

podkladom pre hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p.) ako aj pre rozhodnutie vo veci samej. V dôsledku tohto postupu súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi

odporkyňami, hoci medzi týmito účastníčkami konania k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy

nedošlo. Z rovnakých dôvodov neobstojí ani tá časť výroku rozsudku   súdu prvého stupňa,

ktorou určil, že sporný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa

a odporkyne 1/, nakoľko takýto výrok predpokladá, že sa súd vysporiadal s platnosťou či

neplatnosťou všetkých následných prevodov vlastníckeho práva k tomuto bytu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky navrhol zamietnutie tohto dovolania.

Odporkyne 1/ a 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu odporkyne 2/ (§ 243e ods. 1 a 2 1 M Cdo 6/2009

O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1

O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je

dôvodné.

  V zmysle § 243f ods. 1 Os.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym

prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa

bol vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania je vada konania, ktorá je rovnako ako vady uvedené

v § 237 O.s.p. spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich občianske súdne

konanie, ktorá ale na rozdiel od nich nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

  V mimoriadnom dovolaní bolo namietané, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného

alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a

nerešpektoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré predpisujú, akým spôsobom

sa vykonávajú dôkazy.

1 M Cdo 6/2009

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1

O.s.p.).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.).

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a

právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O.s.p.).

Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní

listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.).

Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na

dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby

(§ 129 ods. 2 O.s.p.).

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj

na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia o prevode

predmetného bytu kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporkyňou 1/ a odporkyňou 2/

predložil súdu len výpis z LV č. X pre k. ú. Ž. z 8. januára 2007 (detto výpis z toho istého LV

z 23. apríla 2008), kde bola pod poradovým číslom 53 ako vlastníčka bytu uvedená

odporkyňa 2/, pričom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva 1 M Cdo 6/2009

zavkladovaná 13. októbra 2006 pod č. V 6555/06. V priebehu konania už účastníci na

preukázanie, resp. vyvrátenie tohto tvrdenia nenavrhli žiadne dôkazy a ani súd z vlastnej

iniciatívy v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal.

Konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť,

s nadväzujúcim určením vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, o ktoré išlo v tejto právnej

veci, je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na

kontradiktórnosť tohto konania možnosť súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci

(§ 120 ods. 1 tretia veta   O.s.p.), má jednoznačné reštriktívne limity; táto možnosť

predstavuje výnimku, ktorá sa uplatní len vtedy, ak je vykonanie dôkazu nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Nesmie pritom ísť o pátranie súdu po dôkazoch, ale pôjde len

o vykonanie dostupného dôkazu, ktorý vyplýva z obsahu spisu. V prejednávanej veci bolo

nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom napadnutej kúpnej zmluvy, nakoľko navrhovateľ sa

dovolával jej neplatnosti a od tohto výroku záviselo aj posúdenie žaloby v časti o určenie

vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Keďže súd mal k dispozícii len navrhovateľom

predložený výpis z listu vlastníctva, z ktorého objektívne nemožno vyvodiť ani existenciu

navrhovateľom tvrdenej zmluvy (ako zmluvy uzatvorenej 13. októbra 2006 medzi

odporkyňami 1/ a 2/), tobôž nie aký má zmluva obsah, predovšetkým kto bol prevodcom

bytu, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, aby súd v zmysle § 129 ods. 2 O.s.p. uložil odporkyni 2/ predložiť zmluvu, na základe ktorej

nadobudla vlastníctvo k spornému bytu, resp. si túto zmluvu súd mal obstarať (vyžiadať) od

Správy katastra v Žiline; takto získaný listinný dôkaz mal potom vykonať v súlade s § 129

ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že súd uvedeným spôsobom nepostupoval a pri zisťovaní

skutkového stavu veci vychádzal len z predloženého výpisu z listu vlastníctva, závažným

spôsobom pochybil v dôkaznom procese; ním vykonané dôkazy pre túto vadu konania

nemohli byť dostatočným podkladom pre hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p.) ani pre

rozhodnutie vo veci samej (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Vytýkaná vada v dokazovaní mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a to nielen v časti týkajúcej

sa neplatnosti kúpnej zmluvy, ale i vo výroku o určení vlastníckeho práva k predmetnému

bytu, ktorého nevyhnutným predpokladom, tak ako uvádza generálny prokurátor, je

vysporiadanie sa s platnosťou či neplatnosťou všetkých následných prevodov vlastníckeho

práva k tomuto bytu.

1 M Cdo 6/2009

  Najvyšší súd Slovenskej republiky sa z   týchto dôvodov stotožňuje z názorom

generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že konanie na súde prvého stupňa je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1

písm. b/ O.s.p.), preto uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 a 4 O.s.p.).

V   novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta