1 M Cdo 3/2008

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného P., so sídlom v Ž.,, proti povinnému M.. so sídlom v B. 8, pre vymoženie uloženej povinnosti a námietkach povinného, vedenej na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 1 Er 475/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2007 sp. zn. 6 CoE 172/2006 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2007 sp. zn. 6 CoE 172/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením z 31. júla 2006 č. k. 1 Er 475/2006-22 vyhovel námietke povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie a uložil mu povinnosť zaplatiť na 1 M Cdo 3/2008

účet súdu súdny poplatok 2 173 Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul ( platobný rozkaz Mestského súdu v Bratislave č. k. 21 Rob 486/2002 z 8. 4. 1992 ) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. 5. 1992 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 15. 6. 2006 po uplynutí 10-ročnej premlčacej doby upravenej Občianskym zákonníkom pre právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu ( § 110 ods. 1 O. s. p. ). Preto námietku premlčania vznesenú povinným považoval za dôvodnú. O súdnom poplatku rozhodol podľa pol. 13 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ( Príloha zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. júna 2007 sp. zn. 6 CoE 172/2006 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 15. 6. 2006 a   exekučný titul   nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. 5. 1992, pretože   ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť ( § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 270 ods. 1 O. s. p.

Proti uzneseniu krajského súdu na základe podnetu oprávneného podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka v súvislosti s konaním právneho predchodcu oprávneného P.. ( pôvodné obchodné meno Z. ), ktorý na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ( platobný rozkaz Mestského súdu v Bratislave z 8. 4. 1992 č. k. 21 Rob 486/1992 ) podal 28. 2. 1994 návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. 3. 2003 sp. zn. Eb 549/1994 právoplatným 9. 4. 2003 bol výkon rozhodnutia z dôvodu jeho neprípustnosti ( nemajetnosť povinného ) zastavený. Podľa jeho názoru odo dňa podania návrhu na výkon rozhodnutia ( 28. 2. 1994 ) do dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia ( 9. 4. 2003 ) došlo k spočívaniu a dočasnému zastaveniu premlčacej doby. Teda počas uvedeného obdobia ( 9 rokov ) premlčacia doba neplynula.  

1 M Cdo 3/2008

Oprávnený sa v plnom rozsahu stotožnil s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní   ( § 10a ods. 3O.s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu oprávneného ( § 243e ods. 1 a2 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.  

V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi Obligatórne ( § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p., pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Existencia takýchto procesných vád nevyšla v konaní najavo.

V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že uznesenie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len zákon ) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku 1 M Cdo 3/2008

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46 ), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Zo spisu bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 21 Cob 486/1992 vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. Sa 309/S z 23. 9. 1996 ( čl. 139) bolo v obchodnom registri vymazané obchodné meno Z. a zapísané nové obchodné meno P.. Na základe zmluvy o vklade časti podniku ( čl. 155 ) uzavretej medzi P.. ( vkladateľ ) a P.. ( obchodná spoločnosť ) z 30. 11. 2000 prešla pohľadávka z exekučného titulu na spoločnosť P. Z. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok ( čl. 160 ) uzavretej 27. 6. 2002 medzi P. Z. ( postupca ) a P. spol. s. r. o. ( postupník ) bola pohľadávka z exekučného titulu postúpená oprávnenému.

Na návrh oprávneného v danej veci súdny exekútor JUDr. J. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ) na základe exekučného titulu ( platobný rozkaz Mestského súdu z 8. 4. 1992 sp. zn. 21 Rob 486/1992 ) právoplatného a vykonateľného 9. 5. 1992. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 15. 6. 2006, ktorý proti nemu podal ( 20. 6. 2006 ) námietky ( § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. ) z dôvodu uplynutia premlčacej doby 10 rokov ( § 110 ods. 1 O. s. p. ).

1 M Cdo 3/2008

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Eb 544/1994 vyplýva, že právny predchodca oprávneného Z. Púchov, T. a právny nástupca pôvodného oprávneného Z.. podal 28. 2. 1994 návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( prikázaním pohľadávky z účtu povinného ) na základe toho istého exekučného titulu ( platobný rozkaz Mestského súdu v Bratislave z 8. 4. 1992 č. k. 21 Rob 486/1992). Uznesením tohto súdu zo 7. 8. 2002 č.k. Eb 544/94 – 15   bol nariadený výkon rozhodnutia. Následne uznesením z 21. 1. 2003 č.k. Eb 544/94 – 17 bol vyhlásený za neprípustný a napokon uznesením z 11. 3. 2003 č.k. Eb 544/94 – 18 zastavený (§ 268 ods. 1 písm. h/ O.s.p.)

V súlade s citovaným ustanovením § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba sa zastavuje ( spočíva ) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. To platí aj v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá na súde ( na inom príslušnom orgáne ) návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.

Keďže účinky ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka má i návrh na výkon rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedenom v mimoriadnom dovolaní má za to, že premlčacia doba ( § 110 Občianskeho zákonníka ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu t. j.   9. 5. 1992 spočívala počas uvedeného konania Okresného súdu Bratislava I   v období od   28. 2. 1994 ( podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003   ( právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia ). Preto nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu ( 9. 5. 1992 ) do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému ( 15. 6. 2006 ),uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, jeho rozhodnutie nie je správne. Je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle 1 M Cdo 3/2008

§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a § 243b ods. 2 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

  JUDr. Jana Bajánková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :