1 M Cdo 1/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci navrhovateľky D.. bývajúcej v L. zastúpenej JUDr. A. advokátom, so sídlom v B., proti odporkyni S.. bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. N., advokátkou so sídlom v K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne A. a. s., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8 C 35/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2007 sp. zn. 8 Co 75/2007 a uzneseniu Okresného súdu Levice z 27. mája 2005 sp. zn. 8 C 35/2002 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2007 sp. zn. 8 Co 75/2007 z r u š u j e a vec O. vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
1 M Cdo 1/2008
Okresný súd Levice uznesením z 27. mája 2005 č. k. 8 C 35/2002-102 konanie v súlade s § 96 ods. 1, 3 O. s. p. zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu po súhlase odporkyne. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 126 644 Sk na účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. ( § 146 ods. 2 O s. p. v spojení s § 149 O. s. p.). Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhláška ) a odmenu za jeden úkon právnej služby určil podľa § 13 ods. 1 tejto vyhlášky zo sumy uplatnenej navrhovateľkou v návrhu na začatie konania t. j. 8 689 500 Sk ( 30 155 Sk ).
Krajský súd v Nitre uznesením z 31. mája 2007 sp. zn. 8 Co 75/2007 na odvolanie navrhovateľky uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že ak súd prvého stupňa priznal odporkyni náhradu trov konania z dôvodu, že navrhovateľka zapríčinila zastavenie konania späťvzatím návrhu na začatie konania bez toho, aby O. odporkyňa splnila to, čoho sa domáhala, rozhodol správne v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. Za správne považoval aj určenie výšky odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky vo výške 30 155 Sk (zo sumy 8 689 500 S). Nesúhlasil s názorom navrhovateľky, podľa ktorého v sporoch o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska trov konania je hodnota veci určená až v rozhodnutí vo veci samej a hodnota veci sa rovná sume O. náhrady, ktorá je rozhodnutím priznaná a až do rozhodnutia treba vychádzať z toho, že ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Bol toho názoru, že ak navrhovateľka tvrdila, že sú u O. dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, potom O. zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno a mala uniesť procesnú zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno prehliadať ani právo odporkyne na právnu pomoc, ktorá by pri rešpektovaní výkladu navrhovateľky o trovách konania, vzniknuté trovy nezavinene musela znášať sama.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu na základe podnetu navrhovateľky podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol zrušiť rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách konania a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil výrok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Uviedol, že navrhovateľka sa v konaní domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť 1 M Cdo 1/2008
a za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/ 1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov ( ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. ) vo výške 80 násobku základného bodového ohodnotenia. Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne posúdili hodnotu sporu a hodnotu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Nesprávne vychádzali zo sumy uplatnenej v návrhu na začatie konania ( 8 689 500 Sk ). Je síce nepochybné, že pri uplatnení nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vyjadriť požadovanú náhradu v peniazoch z dôvodu určitosti petitu, avšak stanovenie výšky náhrady je závislé od úvahy súdu a je preto namieste, aby až prisúdená suma bola braná za podklad pre vyčíslenie základu tarifnej odmeny advokáta, lebo až okamihom rozhodnutia súdu o určení výšky odškodnenia je známa hodnota práva. Preto do tohto okamihu je potrebné na uplatnenú hodnotu práva na odškodnenie mimoriadneho zvýšenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia hľadieť ako na hodnotu práva, ktorú nemožno vyjadriť v peniazoch, resp. O. možno zistiť s nepomernými ťažkosťami v zmysle § 13 ods. 6 vyhlášky. Vytkol súdom oboch stupňov, že sa nezaoberali možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 O. s. p., keďže navrhovateľka sa nezavinene stala účastníčkou dopravnej nehody, následkom ktorej utrpela zranenia opísané v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v čase konania bola študentkou bez príjmu a žila v spoločnej domácnosti s rodičmi. Teda súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili a nesprávne sa vyporiadali s otázkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožnila so skutkovou a právnou argumentáciou generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Poukázala na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súdy dospeli k odlišnému právnemu názoru, ako súdy oboch stupňov v predmetnej veci Bola toho názoru, že vôbec nemala ani povinnosť nahradiť trovy konania a malo byť rozhodnuté podľa § 150 O. s. p., pretože okolnosti na O. strane sú dostatočnými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré nemal súd odporkyni náhradu trov konania priznať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu navrhovateľky ( § 243e ods. 1 a 2 1 M Cdo 1/2008
O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a O. existenciu nezistil ani dovolací súd.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského súdu ( ako i okresného súdu ) o náhrade trov konania spočíva v nesprávnom právnom posúdení ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávne posúdenie charakteru nároku z hľadiska určenia hodnoty sporu a z O. hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri určení výšky trov právneho zastúpenia odporkyne.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V priebehu konania po znaleckom dokazovaní zobrala návrh späť bez toho, aby O. bolo zo strany odporkyne plnené a konanie bolo preto zastavené.
Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa O. výsledku ( § 146 ods. 1 O. s. p. ). Len výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania ( § 146 ods. 2 O. s. p. ), a to podľa vety prvej tohto ustanovenia, tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre O. správanie vzatý späť návrh na začatie konania, ktorý bol podaný dôvodne. V prípade,že má byť rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá, nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva. Z procesného hľadiska je zavinením navrhovateľky na zastavení konania späťvzatie 1 M Cdo 1/2008
návrhu. Preto aj v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania by boli splnené zákonné predpoklady pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., pokiaľ by nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p.
Pri uplatnení nároku na zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviesť O. požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia ( nie navrhovateľom v návrhu uplatnená ) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia ( až O. právoplatnosťou vzniká právo na plnenie ) a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady podaním návrhu na súd. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2007 sp. zn. 2 M Cdo 3/2006, a dovolací súd nemal dôvod v prejednávanej veci sa od O. odchýliť. Potom podľa názoru dovolacieho súdu vo veci, kde nebolo prisúdené žiadne plnenie z dôvodu zastavenia konania, teda kde nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, ako je to v danej veci, treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 13 ods. 6 vyhlášky, podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu.
Za dôvodnú považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky námietku generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že sa súdy v danej veci nezaoberali možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 O. s. p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam konkrétneho prípadu a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým, 1 M Cdo 1/2008
sociálnym, osobným a ďalším pomerov všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významným z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nárokov (práva) na súde, postoj účastníkov konania a pod.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým potvrdil výrok uznesenia okresného súdu o trovách prvostupňového konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec O. vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : .
1 M Cdo 1/2008