UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. GASTROSERVIS, Stará cesta 167/46, Lazany, právne zastúpeného: JUDr. Martinom Špakom, advokátom, proti žalovanému Daňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o nesúhlase Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci Okresným súdom Trenčín, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je d ô v o d n ý.
Vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Trenčín.
Odôvodnenie
Žalobca sa návrhom z 6. júna 2016 podaným na Okresný súd Trenčín domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému, aby mu umožnil disponovať s bankovým účtom vedeným v Slovenskej sporiteľni a.s. Z obsahu návrhu vyplynulo, že na Krajskom súde v Trenčíne bolo vedené konanie pod sp. zn. 11S/25/2015, konanie tohto žaqlobcu proti inému správnemu orgánu a to Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Táto vec nie je právoplatne skončená, nakoľko je vo veci podané odvolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky. V tomto konaní žalobca využil všetky možné prostriedky právnej ochrany, aby zvrátil stav vykonávanej exekúcie.
2. Okresný súd Trenčín uznesením z 16. júna 2016 č. k. 11C/125/2016-14, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2016 postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne ako vecne príslušnému. V odôvodnení uviedol, že z návrhu žalobcu je zrejmé, že vydania predbežného opatrenia sa domáha v súvislosti s konaním o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré je vedené na Krajskom súdu v Trenčíne a ktoré doposiaľ nebolo skončené. Vzhľadom na to Okresný súd Trenčín nemohol pre absenciu jeho vecnej príslušnosti ako podmienky konania vec prejednať a postúpil ju podľa citovaného § 250d ods. 2 O.s.p. Krajskému súdu v Trenčíne.
3. Krajský súd v Trenčíne nesúhlasil s postúpením predmetnej veci Okresným súdom Trenčín a v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. predložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie a určenie vecnej príslušnosti súdu, ktorý je príslušný vo veci konať.Uviedol, že žalobca chcel výslovne podať návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý inštitút správne súdnictvo nepoznalo podľa právnej úpravy platnej do 1. júla 2016 a nepozná ho ani podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Uvedené podanie nie je možné považovať za ani za návrh na povolenie odkladu ( podľa úpravy platnej v čase jeho podania ) a ani za návrh na priznanie odkladného účinku podľa zákona č. 162/2015 Z. z., keď žalobca výslovne označil svoj procesný úkon, nežiada odloženie účinkov rozhodnutia správneho orgánu a súčasne konštatoval, že v správnom súdnictve vyčerpal všetky inštitúty na odvrátenie exekúcie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je dôvodný.
5. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
7. Podľa § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že žalobca sám konštatoval, že v predmetnej veci využil všetky prostriedky právnej ochrany v rámci správneho súdnictva a samotná skutočnosť, že žalovaným je Daňové riaditeľstvo neznamená, že vec patrí do správneho súdnictva. Žalobca ako vyplýva z obsahu spisu podaným návrhom domáha sa vydania predbežného opatrenia, ktorý inštitút správne súdnictvo nepozná. Právomoc správneho súdu v úvahu preto neprichádza (pozri bližšie ZSP č. 22/1998). Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Všeobecná právna úprava príslušnosti súdu vo veciach predbežného opatrenia do 1. júla 2016 bola obsiahnutá v ustanoveniach § 74 ods.2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia v zásade platilo, že na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci. To isté platilo pre určenie miestne príslušného súdu.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle § 18 ods. 4 SSP v spojení s § 10 SSP a § 491 ods. 1 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
10. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.