UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne O. M., bývajúcej v O., proti žalovaným 1/ E. M., bývajúcej v O., 2/ Obec Šarišské Bohdanovce, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/35/2017, o nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením veci Okresným súdom Prešov, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je d ô v o d n ý. Vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Prešov.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa domáhala žalobou označenou ako „žaloba na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 26. júla 2017, aby okresný súd rozhodol tak, že písomná žiadosť o vydanie stavebného povolenia podaná 15. 02. 2017 žalovanou 1/ na Mestskom úrade Prešov je absolútne neplatným právnym úkonom a aby určil, že Stavebné povolenie vydané žalovaným 2/ dňa 22. 03. 2017 pod číslom spisu: SÚ-S/3573/2017-Mk je absolútne neplatným právnym úkonom a žiadala s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej pozastavil platnosť a účinnosť zhora uvedeného stavebného povolania a aby súd zakázal žalovanej 1/ na základe tohto stavebného povolenia začať a ak už začala, pokračovať s výstavbou inžinierskej stavby. 2. Okresný súd Prešov listom zo 14. augusta 2017 postúpil vec Krajskému súdu v Prešove z dôvodu vecnej nepríslušnosti s odkazom na § 40, § 43 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
3. Krajský súd v Prešove nesúhlasil s postúpením veci. Uviedol, že žalobkyňa sa domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 Civilného sporového poriadku s odkazom na § 37, § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka a žiada s odkazom na § 324 Civilného sporového poriadku o nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedená žaloba nemá žiadnu z náležitostí správnej žaloby v zmysle § 182 Správneho súdneho poriadku a navyše žaloba v správnom súdnictve nemôže smerovať proti fyzickej osobe. Vec preto predložil podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie o vecnejpríslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v spojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný.
5. Podľa § 8 S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. V preskúmavanej veci žalobkyňa svoje podanie z 21. júla 2017 označila ako žalobu na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom za žalovaného označila okrem obce, resp. stavebného úradu so sídlom v Prešove aj fyzickú osobu. V podaní opísala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa predmetu konania, označila dôkazy a je z nej zrejmé, že sa domáha, aby súd určil, že písomná žiadosť o vydanie stavebného povolenia podaná 15. 02. 2017 žalovanou 1/ na Mestskom úrade Prešov a stavebné povolanie vydané žalovaným 2/ dňa 22. 03. 2017 sú neplatnými právnymi úkonmi. Z uvedeného je zrejmé, že tu ide o podanie, ktoré má náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. Z označenia žaloby, jej obsahu a z petitu žalobného návrhu nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, prípadne, že by sa domáhala ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu. Najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že tu nejde o vec patriacu do správneho súdnictva. Rozhodol preto tak, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný s tým, že vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Prešov. Súdy nižšej inštancie sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 veta druhá C.s.p.).
8. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.