1KO/41/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne R. J., bývajúcej v T., E. XXX/XX, proti žalovanému Slovenskému vodohospodárskemu podniku, Odštepný závod Piešťany, Správa povodia Váhu Púchov, Nimnica, o žalobe „na nečinnosť", vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/54/2016, o nesúhlase Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci Okresným súdom Považská Bystrica, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je d ô v o d n ý. Vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Považská Bystrica.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa podaním z 26. októbra 2016 označeným ako „žaloba na nečinnosť“ doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica 3. novembra 2016 domáhala, aby súd počkal s rozhodnutím o veci do rozhodnutia o žiadosti o dodatočné prejednanie dedičstva, aby určil geodeta, ktorý vypracuje geometrický plán a zamerá v návrhu označené parcely, aby súd urobil príslušné právne kroky k tomu, aby predmetný pozemok nebol ukradnutý s tým, že vyslovila súhlas, aby chýbajúca výmera bola odčlenená z parcely č. 665/1 a parcely č. 666/1 a bola zapísaná na jej list vlastníctva.

2. Okresný súd Považská Bystrica potom, ako uznesením z 11. novembra 2016 č. k. 6C/169/2016-25 vyzval neúspešne žalobkyňu na doplnenie jej neúplného a nezrozumiteľného podania podľa § 40 a § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku, postúpil spor Krajskému súdu v Trenčíne. 3. Krajský súd v Trenčíne nesúhlasil s postúpením veci. Uviedol, že napriek žalobkyňou zvolenému označeniu podaní („žaloba na nečinnosť“), je obsahom týchto podaní podľa formulácie žalobných návrhov, domáhanie sa nárokov v rámci právnych vzťahov súkromnoprávnej povahy. Na prejednanie týchto nárokov je podľa ustanovení Civilného sporového poriadku v prvej inštancii daná právomoc príslušného okresného súdu. Vec predložil podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie o vecnej príslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, keďže nejde o vec patriacu do správneho súdnictva. 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) vspojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je dôvodný. 5. Podľa § 8 S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. V preskúmavanej veci žalobkyňa podanie z 26. októbra 2016 (aj ďalšie doplňujúce podania z 25. novembra 2016 a z 5. decembra 2016) označila síce ako „žalobu na nečinnosť“, no z obsahu týchto podaní nevyplýva, že by žalovaným bolo vedené správne konanie týkajúce sa žalobkyne, pričom ani z petitu jej žaloby nie je zrejmé, že by žiadala poskytnúť ochranu pred nečinnosťou žalovaného. Najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že tu nejde o správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo o poskytnutie ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy.

8. V predmetnej veci preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy nižšej inštancie sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 veta druhá C.s.p.).

9. Pre ďalšie konanie najvyšší súd poznamenáva, že súdu prvej inštancie sa zatiaľ ani postupom podľa § 129 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. nepodarilo odstrániť neúplnosť resp. nezrozumiteľnosť podania žalobkyne. Bude preto na jeho zvážení využitie postupu podľa § 130 C.s.p. Ak žalobkyňa ani po tomto pokuse odstrániť vady podania, tak v stanovenej lehote neurobí a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súdu prvej inštancie neostane iné, než postupovať podľa § 129 ods. 3 C.s.p.

10. Toto uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal v senáte pomerom hlasov 7:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.