UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a sudcov JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej PhD., JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca), JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Petry Príbelskej PhD., a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: W.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, X., zastúpený advokátkou: JUDr. Alžbeta Skočdopolová, so sídlom Alexandra Rudnaya 23, Žilina, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Janková - Kláštor pod Znievom, so sídlom Čulenova, Kláštor pod Znievom, IČO: 36 132 381, zastúpený advokátom: AK JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Poľovníckeho združenia Janková-Kláštor pod Znievom č. ČSPZ-ODK/1/2016 zo dňa 28.05.2016, vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 31S/111/2018, o nesúhlase Okresného súdu Martin s postúpením veci Krajským súdom Žilina, takto
rozhodol:
Nesúhlas Okresného súdu Martin s postúpením veci nie je dôvodný. Vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Martin.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.06.2016 doručenou Krajskému súdu v Žiline domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČSPZ-ODK/1/2016 zo dňa 28.05.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VPZ-DK/1/2016 zo dňa 23.03.2016. Prvostupňový orgán Výbor poľovníckeho združenia Janková uznal žalobcu vinným z porušenia § 8 písm. c). stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, § 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej aj Disciplinárny poriadok) a čl. 5 písm. p). Organizačného a Poľovníckeho združenia Janková tým, že ako člen žalovaného konal proti záujmom žalovaného, špekulatívne a zjavne iba zo zištných dôvodov dňa 02.03.2013 odmietol uznať záväznosť Stanov Poľovníckeho združenia Janková, prijatých na výročnej členskej schôdzi dňa 08.02.2013, pričom vyvolaný stav neistoty dospel až do súdneho konania, vyzval Okresný úrad Martin, Pozemkový a lesný odbor na rozpustenie Poľovníckeho združenia Janková a dňa 29.02.2016 bez námietok obsahovo totožné znenie stanov žalovaného uznal. Žalobcovi za toto konanie bol uložený v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu vylúčenie z poľovníckeho združenia Janková. Členská schôdza Poľovníckeho združenia Janková ako druhostupňový disciplinárny orgán v odvolacom disciplinárnom konaní vedený vzmysle § 2 ods. 1 písm. a/ pododstavec 2; § 12 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, ako je v zmysle čl. 3 ods. 3 písm. c/ a d/ stanov Poľovníckeho združenia Janková rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho orgánu vo veci samej potvrdil.
2. Krajský súd v Žiline rozsudkom pod sp.zn. 21S/104/2016 -164 zo dňa 7. júna 2017 rozhodnutie členskej schôdze žalovaného č. ČSPZ-ODK/1/2016 zo dňa 28.05.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3. Žalovaný podaním zo dňa 3. augusta 2017 podal proti predmetnému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť.
4. O kasačnej sťažnosti rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp.zn. 7Sžk/52/2017 zo dňa 24.10.2018 a rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 7. júna 2017 pod číslom konania 21S/104/2016 -164 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 139 ods. 2 SSP, ako povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom s názorom, že akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov a dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nedostatočné.
5. Po vrátení spisu najvyšším súdom na krajský súd tento bol ďalej vedený pod sp.zn. 31S/111/2018. Krajský súd v Žiline uznesením pod sp.zn. 31S/111/2018 zo dňa 4. decembra 2019 postúpil vec Okresnému súdu Martin ako súdu vecne a miestne príslušnému. Uviedol, že správny súd je povinný počas celého konania skúmať, či je vecne, miestne a kauzálne príslušný a v prípade, ak zistí, že vec patrí do civilného súdnictva, v súlade s § 43 CSP v spojení s § 25 SSP ju postúpi vecne príslušnému civilnému súdu. Bol názoru, že v prejednávanej veci ide o súkromnoprávny spor medzi Občianskym združením a jeho členom a preto krajskému súdu neprináleží vo veci konať a rozhodnúť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžk/27/2018 zo dňa 02.04.2018 kde bolo konštatované nedostatok právomoci správneho súdu konať a rozhodnúť v obdobnej právnej veci, pričom vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo veciach medziľudských vzťahov členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Je preto potrebné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení CSP a napadnuté uznesenie členskej schôdze poľovníckeho združenia preskúmať v občianskoprávnom konaní na základe klasickej civilnej žaloby. Uviedol, že na konanie v občianskoprávnom konaní je vecne a miestne príslušný okresný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu sídla. Žalovaný orgán ktorý rozhodol v danom prípade - Poľovnícke združenie Janková-Kláštor pod Znievom, so sídlom Čulenova, Kláštor pod Znievom, spadá do obvodu Okresného súdu Martin, preto Krajský súd v Žiline ako správny súd, postúpil vec Okresnému súdu Martin ako vecne a miestne príslušnému súdu.
6. Okresný súd Martin nesúhlasil s postúpením veci a prípisom zo dňa 31.01.2020 vec sp. zn. 5C/67/2019 predložil podľa § 43 ods. 1 CSP Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - kompetenčnému senátu. Uviedol, že rozsudkom sp.zn. 7Sžk/52/2019 zo dňa 24.10.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/104/2016-164 zo dňa 07.06.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením sp.zn. 31S/111/2018 zo dňa 04.12.2019 Krajský súd v Žiline ako správny súd, vec postúpil Okresnému súdu Martin, ako súdu vecne a miestne príslušnému. Vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Martin, Krajský súd v Žiline ustálil podľa § 12 a § 13 SSP a postúpenie veci podľa ust. § 43 ods. 1 CSP.
7. Okresný súd Martin s postúpením veci v zmysle ust. § 43 ods. 2 CSP nesúhlasil a predložil spis nadriadenému súdu, čo sa týka vecnej a miestnej príslušnosti.
8. Okresný súd Martin poukázal, že Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 31S/111/2018 zo dňa 04.12.2019 postúpil vec Okresnému súdu Martin ako súdu vecne a miestne príslušnému. Z odôvodnenia predmetného uznesenia však vyplýva, že Krajský súd v Žiline mienil vec postúpiť, nie z dôvodu, že nie jevecne a miestne príslušný, ale z dôvodu, že nemá právomoc vo veci konať. Okresný súd Martin sa nestotožnil s vecnou príslušnosťou, nakoľko v zmysle § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. Okresný súd Martin mal tiež za to, že v predmetnej veci nejde o žiadne z taxatívnych vymedzených konaní ust. § 12 SSP, o ktorých rozhodujú v prvom stupni Okresné súdy. Okresný súd Martin sa vzhľadom na uvedené rovnako nestotožňuje ani s miestnou príslušnosťou, ktorá v tomto prípade priamo nadväzuje na vecnú príslušnosť.
9. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 SSP v spojení s § 11 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Martin s postúpením veci nie je dôvodný.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v tomto ustanovení, čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia v danom prípade nemožno konštatovať. S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy).
11. Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g/ žalobách vo volebných veciach, h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, i/ žalobách vo veciach politických práv, j/ kompetenčných žalobách, k/ návrhoch v iných veciach.
12. Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
13. Podľa § 8 SSP, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
15. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“), na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ods. 2, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
16. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.
17. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to, aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
1 8. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či v prejednávanej veci ide o preskúmavanie rozhodnutia v správnom súdnictve alebo o občianskoprávnu žalobu.
19. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 SSP platí, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy a poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Kľúčovým pojmom pri vymedzení predmetu správneho súdnictva je preto orgán verejnej správy, ktorý bezprostredne súvisí s pojmom verejná správa. Verejná správa je všeobecne posudzovaná ako činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy vrátane záujmovej samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh.
20. Pri rozhodovaní sporov medzi súdmi v civilnom súdnictve a správnom súdnictve musí kompetenčný senát najvyššieho súdu vychádzať z medzí stanovených zákonom. Ak z právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, že zákonodarca vec zveril súdom v civilnom alebo správnom súdnictve, môže byť určujúcim kritériom pre stanovenie príslušnosti súdu súkromnoprávna, či verejnoprávna povaha veci. Pokiaľ by však zákonodarca jednoznačne určil, že svojou povahou vec súkromnoprávnu zverí správnym súdom alebo naopak, kompetenčný senát najvyššieho súdu by toto určenie nemohol prekročiť.
21. V predloženej veci preto kompetenčný senát najvyššieho súdu posudzoval, či žalobcom označený žalovaný Poľovnícke združenie Janková - Kláštor pod Znievom, v postavení disciplinárneho orgánu konal a rozhodoval vo verejnoprávnej, či súkromnoprávnej veci. Na uvedené posúdenie vychádzal z delenia práva na súkromné a verejné a pre túto deľbu právnou náukou používaných niekoľkých teórií, a to teórie záujmovej, mocenskej, organickej a metódy právnej regulácie. Mocenská teória napríklad delí právo súkromné a verejné podľa povahy vzťahov medzi ich účastníkmi. Hovoríme o vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti vo verejnom práve a vzťahu rovnosti v súkromnom práve.
22. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutí členskej schôdze poľovníckeho združenia, ktoré je potrebné považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Zákon č. 274/2009 Z.z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami. Je potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu Poľovníckeho združenia Janková-Kláštor pod Znievom, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorá rozhoduje v oblasti verejnej správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. nepredstavujú orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmov svojich členov v rozsahu určenom v Stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný záujem alebo cieľ. Samotný zákon č. 274/2009 Z.z. ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 SSP, keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Najvyšší súd tiež poukazuje na skutočnosť, že vylúčením člena z poľovníckeho združenia, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.
23. Kompetenčný senát poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017 z ktorého vyplýva, že poľovnícke združenie je záujmovou samosprávou sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia za určitých podmienok môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak nemožno opomínať zásadnú podmienku - musí ísť o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. V citovanom rozhodnutí sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, následkom ktorého bolo uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia vyplýva z porušenia Disciplinárneho poriadku vydávaného Slovenským poľovníckym zväzom. Súdnemu prieskumu v správnom súdnictve by podliehalo napríklad rozhodnutie vydané v dôsledku toho, že by sa člen združenia dopustil priestupku alebo iného správneho deliktu v zmysle zákona o poľovníctve. V predmetnej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. 24. V prejednávanej veci sa žalobca dopustil porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckeho združenia, t. j. predpisov vykazujúcich rýdzo súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckym združením, ktoré má povahu právnickej osoby. Napadnuté uznesenie je síce rozhodnutie o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia ako fyzických osôb, nie sú však rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme. Podmienkou pre súdny prieskum v správnom súdnictve je, aby išlo o rozhodnutie orgánu uvedeného v ustanovení § 6 ods. 1 SSP, čo v danom prípade nemožno konštatovať. Pod prieskum správneho súdu nemožno podradiť rozhodnutia poľovníckeho združenia týkajúce sa pomerov spoločnosti a jej členov. Vzťahy poľovníckeho združenia a jeho členov v rovine narušenia medziľudských vzťahov či znevažovania orgánu poľovníckeho združenia je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní vedených voči členom poľovníckeho združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. „Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa 26.05.2016). 25. Na podporu svojich tvrdení najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016 v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky špecifikovalštyri kritériá, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým kritériom je spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy cieľom musí byť verejný záujem. Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou, keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľovného lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočnenej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej v bode 122 konštatoval, že „v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone. Zákon č. 274/2009 Z.z. žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer“. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, konštatovania či citovanú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo veciach medziľudských vzťahov členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je potrebné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení CSP a napadnuté uznesenia členskej schôdze poľovníckeho združenia preskúmať v občianskoprávnom konaní, na základe klasickej civilnej žaloby. 27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že v zmysle §§ 2, 3 a 6 S.s.p. a § 137 C.s.p. nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 v spojení s §§ 13 a 15 ods. 1 C.s.p. je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 7:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.