1KO/35/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Cisárovej (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Ivana Machyniaka, Mgr. Petra Melichera, JUDr. Nory Halmovej, Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Jany Hullovej vo veci žalobcu M. N., bývajúceho v I. 249, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o. so sídlom v Čadci, Potočná 2835/A, IČO: 36 866 849, proti žalovanej Poľovnícka spoločnosť Žiar Nesluša, so sídlom v Nesluši 171, IČO: 42 068 649, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o. so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, IČO : 36 436 640 o zrušenie uznesenia členskej schôdze, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/107/2018, o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Okresným súdom Žilina, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je d ô v o d n ý. Vecne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Žilina.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina po úprave domáhal toho, aby súd zrušil uznesenie členskej schôdze Rady stálych členov Poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša, IČO: 42068469 z 10. júna 2017 o zrušení členstva M. N., nar. 4. júna XXXX a o vylúčení z členstva Poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša a žalovanému vrátil vec na nové konanie a prejednanie. V žalobe tvrdil, že schôdza Rady stálych členov Poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša vydala chaotické, nejasné, nezrozumiteľné a na faktoch nedoložené rozhodnutie.

2. Okresný súd Žilina uznesením z 12. júla 2018 č.k. 40 C 47/2017-41 vec postúpil Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie. Mal za to, že rozhodnutia poľovníckeho združenia podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Dospel preto k záveru, že na konanie je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Žiline. 3. Krajský súd v Žiline nesúhlasil s postúpením veci s odôvodnením, že nie sú splnené procesné podmienky pre konštatovanie kompetencie správneho súdu rozhodnúť o žalobe žalobcu. Uviedol, že zvôle žalobcu podaním žaloby z 26. júna 2017 začalo civilné sporové konanie ovládané normami Civilného sporového konania, civilný súd pripustil na nadväznosti na dispozičný procesný úkon žalobcu, zmenu žaloby, hoci na jej pripustenie neboli splnené zákonné podmienky podľa § 143 ods.2 C.s.p.. Konštatoval, že vecnú príslušnosť v zmysle kompetencie správneho súdu nie je možné založiť nezákonným rozhodnutím; zákon neumožňuje pripustenie zmeny žaloby z civilnej na správnu, pretože v týchto prípadoch by sa vždy zmenila vecná príslušnosť súdu.

4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „S.s.p.") v spojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný.

5. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 S.s.p.).

6. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

7. Podľa § 177 S.s.p. sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 8 S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku.

9. V danom prípade kompetenčný konflikt medzi civilným súdom a správnym súdom, je potrebné riešiť ako spor o vecnú príslušnosť. Podmienkou na to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je, aby išlo z hľadiska predmetu konania o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, čo však v danom prípade konštatovať nemožno.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky už podľa prechádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účinnej do 30. júna 2016 sa ustálil v názore, že orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej a že na konanie nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods.2 O.s.p. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. (porovnaj 6 Nds 3/2012, 7 Nds 3/2014, 3Nds 1/2016)

11. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, najvyšší súd posudzoval aj po zmene právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2016. V rozhodnutí z 10. októbra 2017 sp. zn. 1 KO 33/2017, ktoré bolo prijaté ako judikát pod R 19/2018 vysvetlil, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahomsúkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy a uviedol, že, o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v prvej inštancii vecne príslušný okresný súd.

12. Uvedené právne závery sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

13. V pomeroch danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiada o preskúmanie a zrušenie uznesenia členskej schôdze Rady stálych členov poľovníckeho združenia, ktoré je treba považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veci zrušenia jeho členstva. Uznesenie členskej schôdze svojou povahou je rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia, nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy). Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je uvedeného dôvodu vzťahom súkromnoprávnym o ktorom v zmysle ustanovenia § 3 C.s.p. sa koná a rozhoduje v civilnom sporom konaní. Ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nie je možné, keďže sa nejedná o správnu žalobu v zmysle § 177 S.s.p., pretože rozhodnutie orgánu poľovného združenia nie je realizáciou verejnej moci, nesledovalo žiadny verejný cieľ alebo záujem. Ako už bolo spomenuté vyššie zákon č. 247/2009 Z. o poľovníctve a ani iný zákon týmto orgánom nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia, priamo neupravuje ani vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.

14. So zreteľom na uvedené Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 C.s.p.).

15. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.