UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ W. U., bytom Z. nad A. XXX, 2/ L.. O. O., bytom H., Z. 5, proti žalovanému: Poľovnícke združenie „Zelený háj Suchá nad Parnou", so sídlom Suchá nad Parnou, IČO: 35 605 723, o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 14S 30/2017, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením mu veci Okresným súdom Trnava, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je dôvodný. Vecne a miestne príslušným na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Trnava.
Odôvodnenie
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava 30. marca 2017 domáhali určenia neplatnosti uznesení členskej schôdze žalovaného špecifikovaných v petite žaloby pod bodom I. - XIV. a určenia, že žalovaný nezanikol dobrovoľným rozpustením na základe uznesenia členskej schôdze žalovaného z 13. januára 2017.
2. Okresný súd Trnava uznesením z 2. mája 2017, č. k. 11C 35/2017-24, právoplatným 12. mája 2017, postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 vety prvej zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi subjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré sa delia na územné, osobné a reálne. Osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo je označované za nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi. Verejnoprávny charakter vyplýva aj z textu zákona č. 274/2009 Z.z., podľa ktorého je výkon poľovníctva podriadený pod dozor štátnej správy. Poľovnícke združenie je teda záujmová samosprávasui generis a rozhodnutia poľovníckeho združenia podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Dospel tak k záveru, že nie je vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí členskej schôdze, pretože ide o rozhodnutia a postup orgánu záujmovej samosprávy, ktoré sú vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme, nakoľko sa týkajú samotnej existencie žalovaného a preto postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci.
4. Krajský súd v Trnave podaním z 21. júna 2017, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 27. júna 2017, s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 S.s.p. predložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Okresným súdom Trnava. S poukazom na § 2, § 3, § 4, § 6, § 7 S.s.p. a zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve namietal, že uznesenia členskej schôdze určenia neplatnosti ktorých sa žalobcovia domáhajú, sú síce rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme, t.j. v oblasti verejnej správy, avšak nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ, ale riešia sa nimi interné, súkromnoprávne záležitosti združenia, a preto nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Žalobu je preto potrebné preskúmať v občianskoprávnom konaní pred vecne príslušným súdom, ktorým je Okresný súd Trnava.
5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 S.s.p. v spojení s § 11 C.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci je dôvodný.
6. Predmetom konania je určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia a určenie, že žalovaný nezanikol dobrovoľným rozpustením na základe uznesenia členskej schôdze žalovaného. Konanie začalo na Okresnom súde Trnava 30. marca 2017, t.j. za účinnosti S.s.p.. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o vec patriacu do správneho súdnictva, preto ju s odkazom na ustanovenie § 18 ods. 2 S.s.p. postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie.
7. Podľa § 8 S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí so správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
8. Žalobcovia v žalobe namietajú, že 13. januára 2017 sa uskutočnila členská schôdza ktorá prijala rozhodnutie, ktorým dobrovoľne rozpustila združenie žalovaného, pričom v rozpore s čl. 11 ods. 2 stanov im nebola doručená pozvánka na túto členskú schôdzu na ktorej sa zúčastnili aj osoby, ktoré boli zo združenia už vylúčené, čím došlo k porušeniu ustanovení stanov žalovaného pri postupe zvolania členskej schôdze a pri hlasovaní.
9. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či v prejednávanej veci ide o preskúmavanie rozhodnutia v správnom súdnictve alebo o občianskoprávnu žalobu o určenie neplatnosti.
10. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“), na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ods. 2, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
11. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.
12. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to, aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
13. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia žiadali o preskúmanie a zrušenie uznesení (rozhodnutí) členskej schôdze poľovníckeho združenia, ktoré je treba považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.. Zákon č. 247/2009 Z.z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.
14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v tomto ustanovení, čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia v danom prípade nemožno konštatovať. S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy).
15. V prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 S.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.
16. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je treba považovať za právne konformné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a preskúmať napadnuté uznesenia členskej schôdze na základe podanej žaloby v klasickom občianskoprávnom konaní, s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze bezpochyby nemožno považovať za rozhodnutia v oblasti verejnej správy.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že v zmysle §§ 2, 3 a 6 S.s.p. a § 137 C.s.p. nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 v spojení s §§ 13 a 15 ods. 1 C.s.p. je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 7:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.