1KO/27/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Ľubora Šeba (sudca spravodajca), JUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Miroslavy Janečkovej, vo veci žalobcu B. S., bytom v B. XXX, proti žalovanej Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom v Senici, Vajanského 17, o náhradu škody, vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20Sa/15/2020, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Okresným súdom Senica, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci j e d ô v o d n ý.

Vecne príslušným súdom na konanie je Okresný súd Senica.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica domáhal náhrady škody voči žalovanej z dôvodu nesprávneho postupu žalovanej, ktoré spočívalo vo vydaní rozhodnutia, ktorým ho žalovaná vyradila z evidencie uchádzačov a následne o jeho odvolaním rozhodla žalovaná rozhodnutím, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušila a odvolaniu žalobcu vyhovela v plnom rozsahu.

2. Okresný súd Senica (ďalej aj „okresný súd“) uznesením z 8. septembra 2020 č.k. 3S/1/2020-10 postúpil vec vedenú pod sp. zn. 3S/1/2020 Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) z dôvodu vyslovenia svojej nepríslušnosti. Okresný súd mal za to, že konanie a rozhodovanie v tomto spore spadá do správneho súdnictva a že vecne príslušným (aj miestne príslušným podľa § 13 ods. 1 SSP) je Krajský súd v Trnave v zmysle § 10 SSP.

3. Správny súd nesúhlasil s postúpením veci z dôvodu, že vec patrí do agendy všeobecného súdnictva a vec preto v zmysle § 18 ods. 4 SSP predložil na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“). Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o vec patriacu dosprávneho súdnictva, nakoľko z obsahu podanej žaloby vyplýva, že ide o spor, predmetom ktorého je nárok na peňažné plnenie z titulu náhrady škody voči žalovanej z dôvodu, že žalobca bol vo veci diskriminovaný. V danom prípade sa jedná o súkromnoprávny spor, ktorý môže posúdiť a rozhodnúť iba príslušný súd v zmysle Civilného sporového poriadku. Žalobca nežiada preskúmať rozhodnutie správneho orgánu a ani postup orgánu verejnej správy.

4. Kompetenčný senát najvyššieho súdu ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 SSP v spojení s § 11 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je dôvodný.

5. Podľa § 18 ods. 4 SSP ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

6. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP). Nedovolené konanie alebo opomenutie orgánov verejnej správy musí mať formu rozhodnutia, opatrenia, nečinnosti alebo iného faktického zásahu. Pojmové vymedzenie spôsobilého predmetu preskúmavania súdom je dôležité pre žalobcu pri žiadaní ochrany v konaní pred správnym súdom. Žalobca musí nedovolené konanie alebo opomenutie orgánu verejnej správy opísať a právne kvalifikovať do niektorej z uvedených foriem zásahu a na základe toho si zvoliť spôsob právnej ochrany tým, že uvedie druh žaloby, ktorou sa domáha ochrany.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podlˇa § 3 CSP su´dy prejedna´vaju´ a rozhoduju´ su´kromnopra´vne spory a ine´ su´kromnopra´vne veci, ak ich podlˇa za´kona neprejedna´vaju´ a nerozhoduju´ ine´ orga´ny.

9. Definícia antidiskriminačného sporu je obsiahnutá v ustanovení § 307 CSP, ktorý definuje antidiskriminacˇny´ spor ako spor, ktory´ sa ty´ka porusˇenia za´sady rovnake´ho zaobcha´dzania podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou.

10. Podlˇa § 6 ods. 1 za´kona cˇ. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobcha´dzani´ v niektory´ch oblastiach a o ochrane pred diskrimina´ciou a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov (antidiskriminacˇny´ za´kon) v su´lade so za´sadou rovnake´ho zaobcha´dzania sa v pracovnopra´vnych vztˇahoch, obdobny´ch pra ´vnych vztˇahoch a v pra´vnych vztˇahoch s nimi su´visiacich zakazuje diskrimina´cia oso^b z do^vodov podlˇa § 2 ods. 1.

11. Podlˇa § 9 ods. 1 za´kona cˇ. 365/2004 Z.z. kazˇdy´ ma´ podlˇa tohto za´kona pra´vo na rovnake´ zaobcha´dzanie a ochranu pred diskrimina´ciou.

12. Podlˇa § 9 ods. 2 za´kona cˇ. 365/2004 Z.z. kazˇdy´ sa mo^zˇe doma´hatˇ svojich pra´v na su´de, ak sa domnieva, zˇe je alebo bol dotknuty´ na svojich pra´vach, pra´vom chra´neny´ch za´ujmoch alebo sloboda´ch nedodrzˇani´m za´sady rovnake´ho zaobcha´dzania. Mo^zˇe sa najma¨ doma´hatˇ, aby ten, kto nedodrzˇal za´sadu rovnake´ho zaobcha´dzania, upustil od svojho konania, ak je to mozˇne´, napravil protipra´vny stav alebo poskytol primerane´ zadostˇucˇinenie; ak ide o nedodrzˇanie za´sady rovnake´ho zaobcha´dzania z do^vodu ozna´menia kriminality alebo inej protispolocˇenskej cˇinnosti, mo^zˇe sa tiezˇ doma´hatˇ neplatnosti pra´vneho u´konu, ktore´ho u´cˇinnostˇ bola podlˇa osobitne´ho predpisu pozastavená.

13. Vycha´dzaju´c z obsahu zˇaloby sa zˇalobca doma´ha na´pravy ujmy, ktora´ mu mala bytˇ spo^sobena´ rozhodnuti´m zˇalovanej z 10. marca 2020, vydani´m ktore´ho, podlˇa na´zoru zˇalobcu, bol dotknutý na jeho pra´vom chra´neny´ch záujmoch a to nedodrzˇani´m za´sady rovnake´ho zaobcha ´dzania, cˇi´m dosˇlo k diskrimina´cii jeho osoby. Na´pravy sa doma´ha ochrany pre porusˇenie za´sady rovnake´ho zaobcha´dzania podlˇa § 9 a nasl. antidiskriminacˇne´ho za´kona. Z obsahu zˇaloby teda nevyply´va, zˇe by sa zˇalobca doma´hal presku´mania za´konnosti rozhodnutia vydane´ho orga´nom verejnej spra´vy, nejde teda o spra´vnu zˇalobu ale tak, ako to konsˇtatoval Krajsky´ su´d v Trnave, zˇalobca sa doma´ha pra´vnej ochrany podlˇa antidiskriminacˇne´ho za´kona.

14. Nakoľko vec môže byť prejednaná správnym súdom iba v prípade, že z hľadiska predmetu konania ide o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, definované v ustanovení § 6 SSP, čo v danom prípade konštatovať nemožno, najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu, že tu nejde o vec patriacu do správneho súdnictva.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že v zmysle § 2, § 3 a § 6 SSP a § 137 CSP nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 CSP v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný Okresný súd Senica s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 CSP).

16. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.