1KO/26/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Judity Kokolevskej, JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., vo veci žaloby žalobcov: 1/ Y. T., narodený XX. K. XXXX, bytom P. X. XXX, 2/. K. T., narodený XX. T. XXXX, bytom T. U. Y. XXX, 3/ T. O., narodený XX. K. XXXX, bytom X. XXX/X, W., 4/ H. T., narodený XX. K. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L., 5/ N. T., narodený XX. Y. XXXX, bytom V. XX, T., 6/ N.. Y. T., narodený XX. K. XXXX, bytom W. L. U. XX, 7/ P. T., narodený XX. Y. XXXX, bytom U. XX, U., 8/ L. X., narodený XX. Y. XXXX, bytom J. XXX, Z., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Jovankovič, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Doležalova 5, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o výške príplatku výkonných letcov, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/208/2020, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Okresným súdom Bratislava III, takto

rozhodol:

P r í s l u š n ý m s ú d o m na konanie vo veci je Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky 8. októbra 2020 sa Krajský súd v Bratislave domáhal, aby kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozhodol negatívny kompetenčný spor podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku. Kompetenčný spor, či vec patrí do správneho alebo civilného súdnictva, vznikol medzi Krajským súdom v Bratislave a Okresným súdom Bratislava III vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 6S/208/2020.

2. Krajský súd v Bratislave upriamil pozornosť, že pokiaľ Okresný súd Bratislava III poukázal na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/44/2018, tak predmetom tohto konania nie je na rozdiel od predmetného rozhodnutia súdny prieskum zákonnosti Oznámenia žalovaného, v prejednávanej veci je predmetom plnenie povinnosti v požadovanej výške medzi doposiaľvyplateným príplatkom a požadovaným príplatkom.

3. Ďalej Krajský súd v Bratislave argumentoval, že predchádzajúcimi úkonmi Okresný súd Bratislava III založil svoju miestnu príslušnosť.

4. Ako tretí dôvod Krajský súd v Bratislave nesúhlasil so svojou kauzálnou príslušnosťou, keďže v zmysle žaloby ako i žalobného petitu, predmetom žaloby v zmysle § 137 písm. a) CSP je plnenie povinnosti vo výške rozdielu medzi vyplateným príplatkom vo výške 15 % a požadovaným príplatkom 30 %.

5. Napokon poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty podľa ustanovení § 181 ods. 1 SSP v spojení s 183 SSP. A bolo by v neprospech žalobcov, ak by mala byť prejednaná pred správnym súdom, keďže by pre zmeškanie lehoty musela byť zamietnutá.

6. Z predloženého súdneho spisu kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil nasledovné skutočnosti. Žalobou zo dňa 2.2.2018 podanou na Okresný súd Bratislava III sa žalobca 1/ domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi doposiaľ vyplateným príplatkom výkonných letcov vo výške 15 % a požadovaným príplatkom 30 %. Okresný súd po pripustení žalovaného 2/ do konania, spojil do jedného konania viacero žalôb s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktoré treba rovnako posúdiť.

7. Žalobcovi 1/ bolo doručené písomné oznámenie profesionálnemu vojakovi podľa § 39 ods. 2 a § 82 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o Výške a zložení platu za rok 2016 zo dňa 28.06.2016, ktorým mu bola určená výška a zloženie Služobného platu. Žalobca 1/ na základe oznámenia zo dňa 4.1.2016 zaslal na Vojenský útvar 1201 Kuchyňa veliteľovi útvaru „Žiadosť o preskúmanie písomného oznámenia“ kde žiadal preskúmanie a zmenu písomného oznámenia tak, aby mu žalovaným bol priznaný príplatok výkonných letcov vo Výške 30 % jeho hodnostného platu.

8. Žalobca 1/ obdržal odpoveď Vojenského útvaru 1201 Kuchyňa zo dňa 11.4.2016 s konštatovaním, že v písomnom oznámení o výške a zložení platu sú všetky zložky uvedené správne. Na základe oznámenia zo dňa 4.1.2016 zaslal riaditeľovi Personálneho úradu Ozbrojených síl SR Liptovský Mikuláš „Žiadosť o preskúmanie písomného oznámenia“ zo dňa 20.5.2016, kde žiadal preskúmanie a zmenu písomného oznámenia tak, aby mu žalovaným bol priznaný príplatok výkonných letcov vo Výške 30 % jeho hodnostného platu. Žalobca 1/ obdržal odpoveď riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR Liptovský Mikuláš zo dňa 8.6.2016 s konštatovaním, že riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl SR Liptovský Mikuláš, nie je oprávnený preskúmavať oznámenie o výške a zložení platu, ktoré na základe zákona odovzdal veliteľ vojenského útvaru.

9. Žalobcovi 1/ bolo doručené písomné oznámenie profesionálnemu vojakovi podľa § 39 ods. 2 a § 82 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o Výške a zložení platu za rok 2017 zo dňa 02.01.2017, kde mu opätovne nebol priznaný požadovaný príplatok vo výške 30 % podľa stupňa vycvičenosti, ale len vo výške 15 %.

10. V žalobe uviedol, že Služobný predpis č. 79 z 2.12.2015 nie je v súlade so zákonom, nakoľko ukladá nad rámec zákona ďalšie kritéria na získanie príplatku. Požiadal, aby súd iniciovaním konania na Ústavnom súde SR zaistil preskúmanie súladu podzákonnej a zákonnej normy. Obdobné skutkové okolnosti sa týkajú aj ostatných žalobcov, pričom aj ich žaloby sú takmer identické.

11. Okresný súd Bratislava III uznesením z 15. mája 2019 č. k. 14Cpr/3/2018-184 v spojení s uznesením zo dňa 25. novembra 2019 č. k. 14Cpr/3/2018-233 zastavil konanie a postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave. Predmetné uznesenie bolo odvolacím Krajským súdom v Bratislave uznesením z 29. mája 2020 sp. zn. 4CoPr/2/2020-239 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

12. Následne Okresný súd Bratislava III prípisom z 3. septembra 2020 na č. l. 244 postúpil prejednávanú vec Krajskému súd v Bratislave, pretože patrí do právomoci správneho súdu.

13. Okresný súd Bratislava III ďalej poukázal na ustanovenia § 2, § 3, § 4 Civilného sporového poriadku, § 2 ods. 1 a ods. 2 a § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 159 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že v tejto veci sa žalobou domáhajú žalobcovia práv vyplývajúcich im zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z..

14. Poukázal na právne závery kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 1KO/44/2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny, priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. Inak tomu nie je ani pri rozhodovaní o odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa ôsmej hlavy zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je v danej veci daná právomoc civilného súdu, nakoľko sa žaloba netýka súkromnoprávneho sporu ale verejnoprávneho vzťahu. Žalobca prakticky sleduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - správneho aktu žalovaného, na základe ktorého mu bol priznaný príplatok vo výške, ktorú spochybňuje. Preto je v danej veci právomoc správneho súdu.

16. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa najskôr zaoberal tým, či sú splnené podmienky na prejednanie kompetenčného sporu a rozhodnutie o ňom.

17. Podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku.

18. Z ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že kompetenčným sporom je spor o vecnú príslušnosť medzi súdom, rozhodujúcim v civilnom súdnom konaní a súdom, rozhodujúcim v správnom súdnom konaní. Stranami kompetenčného sporu podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku (sporu o vecnú príslušnosť) sú potom súdy. Na strane jednej vždy správny súd a na druhej civilný súd.

19. Keďže v predloženej veci Okresný súd Bratislava III poprel svoju vecnú príslušnosť rozhodnúť o žalobe v civilnom konaní a vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave a ten následne predložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vznikol negatívny kompetenčný konflikt v zmysle ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku (spor o vecnú príslušnosť medzi civilným a správnym súdom), je preto daná právomoc a príslušnosť kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tento kompetenčný spor rozhodnúť.

20. Úlohou kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť, ktorý súd je príslušný rozhodnúť o žalobách podaných na Okresný súd Bratislava III smerujúcich proti 1/ Ministerstvu obrany Slovenskej republiky a 2/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktorými sa v samotnej podstate žalobcovia domáhajú doplatenia príplatku výkonného letca v zmysle ustanovenia § 159 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov do výšky 30 % z hodnostného platu.

21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správnysúd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g/ žalobách vo volebných veciach, h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, i/ žalobách vo veciach politických práv, j/ kompetenčných žalobách, k/ návrhoch v iných veciach.

25. Podľa ustanovenia § 7 Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

26. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku platí, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú nazáklade žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy a poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Kľúčovým pojmom pri vymedzení predmetu správneho súdnictva je preto orgán verejnej správy.

27. O výške a zložení platu žalobcov, ako profesionálnych vojakov, rozhodol Vojenský útvar 1201 Kuchyňa ako služobný úrad podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 218/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Služobný úrad ako organizačná zložka Ozbrojených síl Slovenskej republiky nepochybne spĺňa definíciu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 4 Správneho súdneho poriadku v spojení so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, keď za orgány štátnej správy treba považovať aj verejné zbory.

28. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona. Z uvedeného je zrejmé, že služobný úrad nebude musieť vždy vystupovať v pozícii orgánu verejnej správy.

29. Pri rozhodovaní sporov medzi súdmi v civilnom súdnictve a správnom súdnictve musí kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzať z medzí stanovených zákonom. Ak z právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, že zákonodarca vec zveril súdom v civilnom alebo správnom súdnictve, môže byť určujúcim kritériom pre stanovenie príslušnosti súdu súkromnoprávna či verejnoprávna povaha veci. Pokiaľ by však zákonodarca jednoznačne určil, že svojou povahou vec súkromnoprávnu zverí správnym súdom alebo naopak, kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by toto určenie nemohol prekročiť. V predloženej veci však zákonodarca príslušnosť súdu natoľko jednoznačne nevymedzil, že vo veci vznikol negatívny kompetenčný spor v zmysle ustanovenia § 8 Správneho súdneho priadku.

30. V predloženej veci preto kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdil, či Vojenský útvar 1201 Kuchyňa ako služobný úrad v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov konal a rozhodoval vo verejnoprávnej či súkromnoprávnej veci.

31. Pre delenie práva na súkromné a verejné používa právna náuka niekoľko teórií. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre určenie povahy nároku na príplatok výkonným letcom ako zložke platu profesionálneho vojaka podľa ustanovenia § 159 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov použil postupne teóriu záujmovú, mocenskú, organickú a metódu právnej regulácie.

32. Vychádzajúc zo záujmovej teórie podľa najvyššieho súdu platí, že verejné právo chráni verejné záujmy, súkromné právo potom súkromné záujmy. Verejné právo môže tiež namiesto verejného záujmu odkazovať na všeobecné dobro. Zákonodarca v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ôsmej hlave s názvom Odmeňovanie a ďalšie peňažné náležitosti, upravuje platové náležitosti profesionálnych vojakov. Je síce pravdou, že odmeňovanie profesionálnych vojakov na prvý pohľad vzbudzuje dojem, že smeruje k individuálnym, súkromným záujmom profesionálnych vojakov, no tento aspekt prevažuje verejnoprávny záujem, ktorý spočíva v zachovaní mieru a bezpečnosti Slovenskej republiky, plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a podieľaní sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc (ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky). Samotné odmeňovanie profesionálnych vojakov je len prostriedkom, ako tento cieľ dosiahnuť. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám zákonodarca rozlišuje pojmy plat vo verejnoprávnej regulácii a mzda v súkromnoprávnej regulácii. Súd v prejedávanej veci napokon nebude rozhodovať o vyplatení či nevyplatení sporného nároku zo súkromných zdrojov ale o vyplatení nároku zverejných financií.

33. Mocenská teória delí právo súkromné a verejné podľa povahy vzťahov medzi ich účastníkmi. Hovoríme o vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti vo verejnom práve a vzťahu rovnosti v súkromnom práve. V predloženej veci bezpochyby nie sú subjekty v rovnom postavení. Profesionálny vojak nemá možnosť dojednávať so služobným úradom poskytnutie služobného platu v inom zložení a výške ako predpokladá zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Profesionálny vojak nemôže jednostranne vnútiť vôľu služobnému úradu vo vzťahu k priznaniu príplatku výkonného letca, zatiaľ čo služobný úrad ju naopak svojim rozhodnutím profesionálnemu letcovi efektívne vnucuje. Nemožno tvrdiť, že sa jedná o rovné postavenie subjektov. Preto je tento vzťah verejnoprávnym vzťahom.

34. Organická teória vychádza z toho, či sa subjekt ocitá v určitom vzťahu z dôvodu členstva vo verejnom zväzku. Verejné právo je súhrn noriem, v ktorých aspoň jeden subjekt vystupuje v pozícii nositeľa verejnej moci pri výkone svojich vrchnostenských oprávnení. Služobný úrad ako organizačná zložka Ozbrojených síl Slovenskej republiky je podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanovením § 4 Správneho súdneho poriadku orgán štátnej správy, ako verejný ozbrojený zbor.

35. Metóda právnej regulácie vyjadruje povahu a mieru jednotlivých účastníkov právneho vzťahu na vznik a rozvíjanie tohto vzťahu, resp. vyjadruje povahu a mieru účasti subjektov právneho vzťahu na formovanie jeho obsahu. Za znaky súkromnoprávnej regulácie sa považuje rovnosť subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s dvojstranným právnym jednaním. Naopak za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať nadriadenosť a podriadenosť, autoritatívnosť, vznik zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s rozhodnutím orgánu verejnej správy. V predloženej veci, ako už bolo vyššie uvedené nie je medzi profesionálnym vojakom a služobným úradom rovný vzťah, a to platí aj v otázkach jeho odmeňovania. Vo veci priznávania služobného platu rozhoduje služobný úrad autoritatívne. Vznik, zmena a zánik práva na služobný plat je spojená s autoritatívnym rozhodnutím služobného úradu, nejde o dvojstranný vzťah založený na konsenze zúčastnených strán. Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov naviac určuje kogentne pravidlá pre odmeňovanie profesionálnych vojakov. Aj podľa metódy právnej regulácie je preto nárok na príplatok výkonným letcom, ako zložka služobného platu profesionálneho vojaka, verejnoprávnej povahy.

36. Na záver preto kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že vzťahy vplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny, priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. Inak tomu nie je ani pri rozhodovaní o odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa ôsmej hlavy zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právna povaha štátnej služby profesionálneho vojaka postihuje osobitnú povahu „zamestnávateľa“ ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia profesionálneho vojaka do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Táto potreba zasahuje až tak ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický služobný pomer verejného práva podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To potvrdzuje aj povaha právnej úpravy štátnej služby profesionálnych vojakov, ktorá má kódexový charakter a použitie Zákonníka práce je z prevažnej časti vylúčené (delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 v spojení s ustanovením § 217 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplneníniektorých zákonov).

37. Naviac aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu v Českej republike sa možno stretnúť s tým, že správne súdy preskúmavajú v správnom súdnictve rozhodnutia, týkajúce sa obdobne odmeňovania profesionálnych vojakov (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25. októbra 2018 sp. zn. 4As/225/2018, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 16. júla 2014 sp. zn. 3Ads/83/2013).

38. Z týchto dôvodov kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, že príslušný rozhodnúť vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/208/2020 o žalobách podaných na Okresný súd Bratislava III žalobcami 1/ až 8/, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, a 2/ Slovenská republika, v menej ktorej koná Ministerstvo obrany SR je súd v správnom súdnictve.

39. Právoplatné rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 in fine Civilného sporového poriadku záväzné pre súdy a orgány verejnej moci. Ďalšou úlohou Krajského súdu v Bratislave preto bude posúdiť návrhy žalobcov v súlade s právnymi závermi kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenými v tomto uznesení.

40. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 7 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.