UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a sudcov JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Violy Takáčovej, PhD., JUDr. Judity Kokolevskej, JUDr. Eriky Šobichovej (sudca spravodajca) a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: L. E., nar. X.X.XXXX, bytom ul. 1. W.. XXXX, XXX 02 N. nad N., proti žalovanému: B.U., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. M.. XXX/64 XXX 01 J., o zaplatenie 1 000 Eur, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod č. k. 28Sa/18/2020, o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Okresným súdom Čadca, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný.
Vecne príslušným súdom na konanie je Okresný súd Čadca.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.2.2020 pôvodne domáhal, aby súd prešetril postup vybavovania veci o zastavenie priestupkového konania pod PS 648/2019L, Okresného úradu Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy a aby súd prípadne B.U., t. j. žalovaného uznal za vinného z urážky na cti v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Žalobca ako žalovaného označil B.U. a žalobu podal na Okresný súd Čadca, kde bola zapísaná pod sp. zn. 16C/11/2020. Následne bola vec na Okresnom súde v Čadci zapísaná do registra „S“.
2. Okresný súd Čadca žalobcu vyzval uznesením pod č. k. 12S/1/2020-92 zo dňa 27.4.2020 na opravu žaloby podľa § 59 ods. 3 SSP pod hrozbou jej odmietnutia. Žalobca žalobu opravil podaním zo dňa 12.5.2020 tak, že ako žalovaného zopakoval osobu B.U. s tým, že výslovne uviedol, že žalobu podáva v zmysle CSP a domáha sa ňou zaplatenia sumy 1 000 Eur za urážku na cti v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch od žalovaného B.U.. V petite navrhol aby súd rozhodol, že B.U. je vinný z urážky na cti v zmysle citovaného ustanovenia a zároveň, že je povinný zaplatiť mu 1 000 Eur za urážku na cti.
3. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 12S/1/2020-130 zo dňa 22. mája. 2020 vec postúpil Krajskému súd v Žiline s tým, že uviedol, že z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že žalobca sa domáha preskúmaniazákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení priestupkového konania. Podľa neho je nepochybné, že žalobca sa primárne domáhal zrušenia rozhodnutia o zastavení priestupkového konania. Podľa tvrdenia okresného súdu z opravy žaloby zo dňa 12.5.2020 vyplýva, že v danom prípade nejde o civilnoprávny nárok.
4. Správny súd po doručení postúpeného súdneho spisu opätovne prostredníctvom uznesenia pod č. k. 28Sa/18/2020 zo dňa 30.7.2020 vyzval žalobcu v zmysle § 59 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, aby správne uviedol označenie žalovaného, uviedol označenie napadnutého opatrenia a deň jeho vydania, ako aj návrhu výroku rozhodnutia v súlade so správnym súdnym poriadkom. V odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol, že žalovaný v zmysle správneho súdneho poriadku môže byť len orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o opravnom prostriedku, predmetom konania môže byť len rozhodnutie alebo opatrenie a preto je potrebné, aby žalobca uviedol, ktoré konkrétne opatrenie má súd preskúmať a taktiež že v zmysle § 191 SSP správny súd môže napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie len zrušiť.
5. Žalobca na výzvu krajského súdu reagoval podaním zo dňa 11.8.2020 v ktorom uviedol, že ešte na okresnom súde v zmysle opravy žaloby zo dňa 12.5.2020 výslovne uviedol, že táto bola podaná podľa CSP a nie podľa SSP. Ako žalovaného opätovne uviedol B.U.. Uviedol ďalej, že v žalobe nenapáda opatrenie ani sa nedomáha, aby súd prešetril postup vybavovania veci o zastavení priestupkového konania PS 648/2019L. Žalobca v zmysle jej opravy konkrétne jej petit je v súlade so zákonom č. 160/2015 Z.z. a nie ako to nesprávne vyhodnotil Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Žalobca len poukazoval listinnými dôkazmi z Okresného úradu Čadca atď., čo žalobca podnikol v danej veci. Žalobca opravil žalobu na strane 6 opravy tak, že podáva túto žalobu v zmysle CSP. Nie je mu jasné, prečo Okresný súd Čadca aj Krajský súd v Žiline chcú prekvalifikovať žalobu v zmysle SSP. Zdôraznil, že nepožaduje prešetrenie postupu vybavovania veci o zastavenie priestupkového konania, ale žiada rozsudok ako je uvedené v oprave jeho žaloby. Takýto petit nie je v rozpore s CSP.
6. Následne krajský súd ako správny súd vec postúpil poukazom na § 18 ods. 4 SSP Najvyššiemu súdu SR z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva.
7. Podľa § 8 SSP kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR podľa CSP. Z ustanovenia § 8 SSP vyplýva, že kompetenčným sporom je spor o vecnú príslušnosť medzi súdom, rozhodujúcim v civilnom súdnom konaní a súdom, rozhodujúcim v správnom súdnom konaní. Stranami kompetenčného sporu podľa ustanovenia § 8 SSP (sporu o vecnú príslušnosť) sú potom súdy. Na strane jednej vždy správny súd a na druhej civilný súd.
8. Keďže v predloženej veci Okresný súd Čadca poprel svoju vecnú príslušnosť rozhodnúť o žalobe v civilnom súdnom konaní uznesením z 22. mája 2020 č. k. 12S/1/2020-130, ktorým vec postúpil Krajskému súdu v Žiline a ten vyslovil nesúhlas s postúpením tejto veci a následne predložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu SR, vznikol negatívny kompetenčný konflikt v zmysle ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku (spor o vecnú príslušnosť medzi civilným a správnym súdom), je preto daná právomoc kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR tento kompetenčný spor rozhodnúť.
9. V predloženej veci je úlohou kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR posúdiť, ktorý súd je príslušný rozhodnúť o žalobe žalobcu zo dňa 17.2.2020 opravenú a doplnenú podaniami zo dňa 12.5.2020 a 11.8.2020. Úlohou kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť, ktorý súd je príslušný rozhodnúť o žalobe vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/18/2020.
10. Podľa § 55 ods. 3 Správneho súdneho poriadku každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
11. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
12. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
13. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
1 4. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g/ žalobách vo volebných veciach, h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, i/ žalobách vo veciach politických práv, j/ kompetenčných žalobách, k/ návrhoch v iných veciach.
17. Podľa § 7 Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
18. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, že správny súd v zmysle § 55 ods. 3 SSP rovnako ako aj civilný súd podľa § 124 ods. 1 CSP posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu. Z obsahu podanej žaloby v zmysle jej opravy zo dňa 12.5.2020 a 11.8.2020 je jednoznačné, že žalobca sa domáha civilného nároku voči žalovanému, fyzickej osobe B.U. a to konkrétne zaplatenia sumy 1 000 Eur za urážku na cti. Je pravdou, že v petite žalobca uvádza a aj žiada, aby súd rozhodol, že B.U. je vinný z urážky na cti, avšak z uvedeného nie je možné usudzovať, že sa jedná o vec patriacu do správneho súdnictva, keďže ani správny súd nemá kompetenciu rozhodovať o uznaní viny žalovaného vsprávnom súdnom konaní. Naopak podľa názoru kompetenčného senátu je potrebné vychádzať z určitej a z zrozumiteľne prejavenej vôle žalobcu a to, či už v oprave zo dňa 12.5.2020 alebo v podaní zo dňa 11.8.2020, že sa nedomáha prešetrenia postupu vybavovania veci o zastavení priestupkového konania a že žalobu nepodal v zmysle Správneho súdneho poriadku. Žalobca výslovne uvádza, že v žalobe nenapáda opatrenie, ani sa nedomáha, aby súd prešetril postup vybavenia veci o zastavení priestupkového konania.
19. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR v zhode s krajským súdom mal za to, že žaloba žalobcu v zmysle jej opravy je žalobou civilnou podľa civilného sporového poriadku voči fyzickej osobe ktorou si žalobca uplatňuje viaceré petity, pričom ani o jednom nie je správny súd oprávnený konať podľa Správneho súdneho priadku. Súkromnoprávny rámec sporu v zmysle § 3 CSP prejednávajú a rozhodujú civilné súdy. V zmysle § 12 CSP je na konanie prvej inštancie príslušný okresný súd ak tento zákon neustanovuje inak. V tomto spore teda nie je možné aplikovať ustanovenia správneho súdneho poriadku, keďže nejde o správnu žalobu v zmysle § 177 Správneho súdneho poriadku ako aj z dôvodu, že žalovaný nie je orgán verejnej správy ale ide o fyzickú osobu a žalobou nie je teda napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy. Rovnako žaloba nesmeruje ani proti nečinnosti alebo inému zásahu orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti kompetenčný senát najvyššieho súdu zdôrazňuje, že okruh strán sporu ako aj predmet konania v sporovom konaní určuje žalobca, ktorý je pánom sporu (dominus litis) a v prípade vadného podania vo veci samej nasleduje postup súdu v zmysle § 129 CSP.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline dôvodne namietal postúpenie veci správnemu súdu, pretože v danom prípade nejde o správnu žalobu o ktorej by rozhodoval správny súd a teda vec, ktorá by patrila do správneho súdnictva. V danom prípade ide o spor, o zaplatenie 1 000 Eur vo vzťahu k žalovanému, pričom pokiaľ súčasťou petitu je aj návrh na rozhodnutie o vine žalovaného v zmysle priestupkového zákona, ktorý nespadá do právomoci ani civilného súdu ani správneho súdu, s týmto sa vysporiada ten súd, v právomoci ktorého je rozhodovať o ďalšom rozsudočnom návrhu (o zaviazanie žalovaného na zaplatenie 1 000 Eur). V danom prípade teda civilný súd.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že v zmysle § 2, § 3 a § 6 S.s.p. a § 137 C.s.p. nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 C.s.p. v spojení s § 13 a § 14 C.s.p. je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Toto uznesenie prijal najvyšší súd v kompetenčnom senáte v pomere hlasov 7 : 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je.