UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci žalobcu ERS Holding, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Malé Pálenisko 11, IČO: 35 702 982 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JURIKA&KELTOŠ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, proti žalovanému Daňovému úradu Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ševčenkova 32, o zaplatenie 1 015,70 eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/140/2016, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Okresným súdom Bratislava V, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je d ô v o d n ý. Vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Bratislava V.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21. augusta 2015 domáhal zaplatenia sumy 1 015,70 eur ako úroku z omeškania (15 % zo sumy 40 516,81 eur za každý deň omeškania od 23.6.2013 do 23.8.2013) z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty správcom dane. 2. Okresný súd Bratislava V uznesením z 26. mája 2015 č. k. 29Cb/351/2015-40 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danej veci sa výnimky z vecnej príslušnosti krajského súdu upravené v § 246 ods. 2, § 250z, § 250zb a § 250zd zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) neuplatnia. Ide preto o vec patriacu do správneho súdnictva, z ktorého dôvodu rozhodol podľa § 250d ods. 2 O.s.p. uznesením o postúpení veci. 3. Krajský súd v Bratislave podaním z 30. júna 2016 nesúhlasil s postúpením veci Okresným súdom Bratislava V. Uviedol, že z podanej žaloby nevyplýva, že by išlo o žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a ani o návrh proti nečinnosti žalovaného podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Žalobca sa domáhal v zmysle § 172 a nasl. O.s.p. vydania platobného rozkazu. Vec preto predložil v súlade s ustanovením § 105 ods. 3 O.s.p. (správne § 104a ods. 3 O.s.p.) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v spojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po prejednaní vecibez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. V preskúmavanej veci žalobca svoju žalobu označil ako návrh na vydanie platobného rozkazu, opísal v nej rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa základu a výšky uplatneného nároku, označil dôkazy, ktoré navrhuje vykonať a je z nej zrejmé, že sa domáha zaplatenia úroku z omeškania z neoprávneného zadržiavania nadmerného odpočtu DPH, t.j. peňažného plnenia. Z označenia žaloby, jej obsahu a z petitu žalobného návrhu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, prípadne, že by sa domáhal ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu. 9. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že tu nejde o správnu žalobu, o ktorej rozhodujú správne súdy podľa druhej časti Správneho súdneho poriadku, a teda o vec patriacu do správneho súdnictva. Rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy nižšej inštancie sú týmto rozhodnutím viazané. 10. Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, že základom vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania, je vzťah medzi správcom dane a daňovníkom, ktorý má povahu verejnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov (pozri R 24/2002). O daňových preplatkoch a úrokoch aj v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH rozhoduje podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok správca dane. Bude preto potrebné vec skúmať z hľadiska, či je na prejednanie a rozhodnutie o takomto návrhu daná právomoc súdu v zmysle § 3 C.s.p. 11. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.