UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a sudcov JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Violy Takáčovej, PhD., JUDr. Judity Kokolevskej, JUDr. Eriky Šobichovej (sudca spravodajca) a JUDr. Miroslavy Janečkovej vo veci žalobkyne: Z. K., nar. XX. marca XXXX, trvale bytom V. XXX/14, C., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 2. decembra 2019 č. 34020/2019/SV/99285, o nesúhlase Okresného súdu Bratislava IV s postúpením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 83S/2/2020, takto
rozhodol:
Nesúhlas Okresného súdu Bratislava IV s postúpením veci je d ô v o d n ý.
Vecne a miestne príslušným súdom na konanie je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa žalobou označenou ako žaloba „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34020/2019/SV/99285 zo dňa 2. decembra 2019“ doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10. januára 2020 domáhala, aby súd postupom podľa § 191 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 2. decembra 2019, č. 34020/2019/SV/99285, a tiež rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky („ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“), oddelenie štátnej stavebnej správy z 9. augusta 2019, č. OU BB OVBP2-2019-002277:SD, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. januára 2020, sp. zn. 6S/6/2020, postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Právne ho odôvodnil ust. § 9 ods. 1, § 10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 a § 97 S.s.p., vecne potom tým, že prvostupňový správny orgán má sídlo v Banskej Bystrici.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici prípisom z 10. júna 2020 (bez vydania uznesenia) postúpil vec Okresnému súdu Bratislava IV. Právne ho odôvodnil ust. § 6 ods. 1, § 7 písm. d/, § 25 S.s.p.; § 12, § 13, § 15 ods. 1, § 20 písm. a/, § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „C.s.p.“). Vecne potom konštatovaním, že v uvedenom prípade žalobkyňa nenamieta vyvlastnenie ako také, eventuálne postup orgánu verejnej správy pri vyvlastňovaní, no namieta výšku vyvlastňovacej náhrady. Spory o jej výške však rozhoduje civilný súd podľa § 13 ods. písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žaloby o výšku náhrady vyvlastňovacej náhrady by mali smerovať proti navrhovateľovi vyvlastnenia. V danom prípade ním je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, ktorá má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava IV, ktorý je preto vecne a mieste príslušný všeobecný súd.
4. Okresný súd Bratislava IV. nesúhlasil s postúpením, vec preto predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vecnej príslušnosti. Právne ho odôvodnil ust. § 6 ods. 1, § 12, § 18 ods. 2 až 4 S.s.p. a § 43 ods. 2 C.s.p. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2014 sp. zn. 3Sžp/23/2013. Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou nedomáha uloženia povinnosti, aby jej žalovaný uhradil konkrétnu vyššiu sumu, ale zrušenia časti rozhodnutia správneho orgánu.
5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) v spojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava IV. s postúpením veci je dôvodný.
6. Podľa § 8 S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 2 S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g/ žalobách vo volebných veciach, h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, i/ žalobách vo veciach politických práv, j/ kompetenčných žalobách, k/ návrhoch v iných veciach.
9. Podľa § 10 S.s.p., na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 13 ods. 1, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. V preskúmavanej veci žalobkyňa svoje podanie z 10. januára 2020 označila ako žalobu „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutie žalovaného č. 34020/2019/SV/99285 zo dňa 2.12.2019“, pričom za žalovaného označila v zmysle § 180 S.s.p. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán.
12. Žalovaný predmetným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU BB OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 9.8.2019, ktorý vo výroku I. rozhodnutia podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení, § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v súčinnosti s ustanoveniami zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá vyvlastnil pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava pre účely stavby,, R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovce zapísané na vlastníka K. Z., rod. B. v špecifikácii tam uvedenej, výrokom II. rozhodnutia podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení, § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v súčinnosti s ust. zákona č. 129/1996 z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá určil vyvlastňovaciu náhradu: 5 133,38 Eur, zamietol námietky účastníčky konania Z. K. ( znenie týchto námietok špecifikoval v tejto II. výrokovej časti rozhodnutia) a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie pozemkov vyvlastňovanú Z. K. odkázal v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. bez prerušenia konania na súd, tak ako to upravuje § 13 ods. 3 pís. a) v súčinnosti s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení. ZÁVER: 13. Žalobkyňa v žalobe uviedla konkrétne skutkové a právne dôvody podľa ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa napáda nezákonnosť ako aj postup v konaní žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k výroku rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastnení, o čom svedčí jej žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nedostatočného zistenia skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 pís. e) SSP), podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) vo vzťahu k námietke neoznámenia začatia vyvlastňovacieho konania, námietke nerozhodnutia na základe právoplatného územného rozhodnutia, námietke predpojatosti vo vzťahu k zamestnancom prvostupňového správneho orgánu, nesplnenia podmienok bezvýslednosti pokusu o uzavretie dohody. Žalobkyňa z uvedených dôvodov vzniesla tiež námietky vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku v konaní zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Bratislava.
14. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, a teda ochrany jej subjektívneho práva v súvislosti s vydaním žalovaného rozhodnutia orgánu verejnej správy ako druhostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. V danom prípade nejde o žalobu podľa § 137 C.s.p., ktorou by sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že priznaná náhrada je neprimerane nízka a priznal jej vyššiu náhradu za vyvlastnenie, ktorá by mala smerovať proti stavebníkovi - Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov. Úvaha Krajského súdu v Banskej Bystrici, kedy v zjavnom rozpore s označeným žalovaným v žalobe, ustálil, že žalovanou by mala byť v danej veci Národná diaľničná spoločnosť, a. s., a podľa sídla tejto spoločnosti (ako kritéria určenia miestnej príslušnosti) postúpil vec Okresnému súdu Bratislava IV. nebola správna.
15. Vo vzťahu k podanej žalobe je potrebné poukázať na ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré v predmetnej veci sú aplikovateľné na daný prípad. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z uvedených ustanovení zákona č. 282/2015 Z.z. podľa názoru kompetenčného senátu vyplýva súdny prieskum na základe podanej správnej žaloby a torozhodnutia vo vzťahu k výroku rozhodnutia o vyvlastnení podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z., ale aj rozhodnutia vo vzťahu k výroku o finančnej náhrade podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z.. Výrok rozhodnutia o finančnej náhrade v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. je možné preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na § 14 ods. 2 vety druhej a tretej zákona o vyvlastnení, v rozsahu námietok ktoré vyplývajú z ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. podľa ktorého, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené, súhlasí s názorom Okresného súdu Bratislava IV, že tu nejde o vec patriacu do civilného súdnictva, ale spadajúcu do právomoci správnych súdov v zmysle § 6 S.s.p.. Na konanie je potom vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle kritérií na určenie vecnej a miestnej príslušnosti u vedených v § 10 a § 13 ods. 1 S.s.p. V predmetnej veci preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 veta druhá CSP).
17. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.