1KO/16/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Judity Kokolevskej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Miroslavy Janečkovej, vo veci žaloby žalobcu: Q. Q., bytom XXX 01 C., R. XX, korešpondenčná adresa: Q. Q., E. XX, XXX 01 K., proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, ul. Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, IČO: 00 178 209, o neplatnosť disciplinárneho rozhodnutia, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/71/2019, o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Okresným súdom Žilina, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci nie je dôvodný.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Žilina dňa 5. augusta 2019 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. 5/2018 zo dňa 27. marca 2018 disciplinárnej komisie miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Sabinove s petitom v zmysle žaloby na č. l. 10 súdneho spisu. 2. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 42C/59/2019-25 zo dňa 08. augusta 2019 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako vecne príslušnému súdu. V odôvodnení poukázal, že žalobca podal na súd žalobu o určenie neplatnosti disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. 5/2018 disciplinárnej komisie miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Sabinove, toto rozhodnutie žiadal zrušiť ako neplatné a verejne, vyhlásením pred prítomnými členmi MO SRZ SB, sa žalobcovi ospravedlniť a nahradiť trovy konania. Citujúc §§ 10, 11, 12 a 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku uviedol, že má za to, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha správnou žalobou preskúmania zákonnosti rozhodnutia verejnej správy, pričom nejde o konanie, na ktoré by bol v zmysle citovaných ustanovení § 11 a § 12 vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, prípadne okresný súd. Preto je daná vecná príslušnosť krajského súdu podľa ustanovení § 10 Správneho súdneho poriadku, z ktorých dôvodov rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne príslušnému. 3. Krajský súd v Žiline s postúpením veci nesúhlasil a prípisom zo dňa 28. augusta 2019 vec sp. zn. 31S/71/2019 predložil podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku dňa 06. septembra 2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - kompetenčnému senátu. Podľa Krajského súdu v Žiline nejde ovec patriacu do správneho súdnictva v súlade s § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, pretože vo veci je predmetom konania súkromnoprávny spor medzi občianskym združením a jeho členom, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom procese. Krajský súd ďalej uviedol, že v otázkach disciplinárnej zodpovednosti členov Slovenského rybárskeho zväzu rozhodujú disciplinárne orgány zväzu ako subjekty súkromného práva, pretože tieto otázky zákon o rybárstve, ani žiaden iný zákon nereguluje a neprenáša na zväz žiadne rozhodovacie právomoci z oblasti verejnej správy. Súdne preskúmanie rozhodnutí disciplinárnych orgánov zväzu je v zmysle § 7 písm. d/ Správneho súdneho poriadku neprípustné, pretože ide o súkromnoprávny spor medzi občianskym združením a jeho členom. (1KO/37/2017 zo dňa 12. septembra 2017) 4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 8 a § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“ alebo aj „Správny súdny poriadok“) v spojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“ alebo aj „Civilný sporový poriadok“) sa najskôr zaoberal tým, či sú splnené podmienky na prejednanie kompetenčného sporu a rozhodnutie o ňom. 5. Podľa ustanovenia § 8 SSP kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového poriadku. 6. Z ustanovenia § 8 SSP vyplýva, že kompetenčným sporom je spor o vecnú príslušnosť medzi súdom, rozhodujúcim v civilnom súdnom konaní a súdom, rozhodujúcim v správnom súdnom konaní. Stranami kompetenčného sporu podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku (sporu o vecnú príslušnosť) sú potom súdy. Na strane jednej vždy správny súd a na druhej civilný súd. 7. Keďže v predloženej veci Okresný súd Žilina poprel svoju vecnú príslušnosť rozhodnúť o žalobe v civilnom konaní a vec postúpil Krajskému súdu v Žiline a ten následne predložil vec kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, vznikol negatívny kompetenčný konflikt v zmysle ustanovenia § 8 SSP (spor o vecnú príslušnosť medzi civilným a správnym súdom), je preto daná právomoc a príslušnosť kompetenčného senátu najvyššieho súdu tento kompetenčný spor rozhodnúť. 8. Úlohou kompetenčného senátu najvyššieho súdu bolo posúdiť, ktorý súd je príslušný rozhodnúť o žalobe žalobcu podanej na Okresný súd Žilina smerujúcej proti žalovanému Slovenskému rybárskemu zväzu (ďalej aj „SRZ“). Podľa petitu žaloby o zrušenie a neplatnosť disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. 5/2018 miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Sabinove žalobca z dôvodov uvedených v žalobe (namieta najmä nepreverenie okolnosti skutku, nevykonanie potrebného dokazovania, nezákonnosť rozhodnutia) žiadal zrušiť disciplinárne rozhodnutie sp. zn. 5/2018 voči nemu ako neplatné pre rozpor s ustanoveniami Disciplinárneho poriadku žalovaného. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil „zainteresovaným členom DK MO SRZ SB a členom výboru MO SRZ SB povinnosť verejne, vyhlásením pred prítomnými členmi MO SRZ SB ospravedlniť sa mu na najbližšej výročnej členskej schôdzi MO SRZ SB za vykonštruované disciplinárne konanie, za porušovanie platnej legislatívy voči jeho osobe a umožniť mu spätné prijatie medzi členov MO SRZ SB (...)“. 9. Rozhodujúcou skutočnosťou medzi inými pri posudzovaní negatívneho kompetenčného konfliktu bolo disciplinárne rozhodnutie sp. zn. 5/2018 z 27. marca 2018 disciplinárnej komisie žalovaného (SRZ) Miestnej organizácie v Sabinove (č. l. 11 spisu) ako disciplinárneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia, a to porušenia disciplinárneho poriadku žalovaného podľa § 3 ods. 2 písm. b/ (uvedené v záhlaví rozhodnutia) a vo výroku tohto rozhodnutia bolo konštatované, že previnilý člen zväzu sa dopustil disciplinárneho previnenia proti Stanovám žalovaného tým, že v prehľade úlovkov za rok 2017 nezapísal podustvy samostatne § 14 ods. 5 zákona č. 185/2006 (hospodársky cenné ryby musia byť zapísané hneď po ulovení a každá do samostatného riadku). Počty privlastnených podustiev boli poprepisované. Dňa 19. októbra 2017 chytil a privlastnil 2ks kaprov, pričom ďalší lov (chyť a pusť) nezapísal do prehľadu úlovkov porušenie § 14 ods. l zák. č. 185/2006. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SRZ sa ukladá menovanému disciplinárne opatrenie: Nevydanie povolenia na rybolov na dobu troch rokov. 10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnejsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g/ žalobách vo volebných veciach, h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, i/ žalobách vo veciach politických práv, j/ kompetenčných žalobách, k/ návrhoch v iných veciach. 14. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 SSP platí, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy a poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Kľúčovým pojmom pri vymedzení predmetu správneho súdnictva je preto orgán verejnej správy, ktorý bezprostredne súvisí s pojmom verejná správa. Verejná správa je všeobecne posudzovaná ako činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy vrátane záujmovej samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh. Jej hlavným cieľom je prevádzkovanie verejného blahobytu prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti a sociálnej spravodlivosti. 15. Pri rozhodovaní sporov medzi súdmi v civilnom súdnictve a správnom súdnictve musí kompetenčný senát najvyššieho súdu vychádzať z medzí stanovených zákonom. Ak z právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, že zákonodarca vec zveril súdom v civilnom alebo správnom súdnictve, môže byť určujúcim kritériom pre stanovenie príslušnosti súdu súkromnoprávna, či verejnoprávna povaha veci. Pokiaľ by však zákonodarca jednoznačne určil, že svojou povahou vec súkromnoprávnu zverí správnym súdom alebo naopak, kompetenčný senát najvyššieho súdu by toto určenie nemohol prekročiť. 16. V predloženej veci preto kompetenčný senát najvyššieho súdu posúdil, či žalobcom označený žalovaný Slovenský rybársky zväz v postavení disciplinárneho orgánu konal a rozhodoval vo verejnoprávnej, či súkromnoprávnej veci. Na uvedené posúdenie vychádzal z delenia práva na súkromné a verejné a pre túto deľbu právnou náukou používaných niekoľkých teórií, a to teórie záujmovej, mocenskej, organickej a metódy právnej regulácie. 17. Vychádzajúc zo záujmovej teórie podľa najvyššieho súdu platí, že verejné právo chráni verejné záujmy, súkromné právo potom súkromné záujmy. Verejné právo môže tiež namiesto verejného záujmu odkazovať na všeobecné dobro. Z istého aspektu by sa mohlo na prvý pohľad javiť, že v danom prípade ide o súkromnoprávny spor medzi žalovaným SRZ ako združením a žalobcom ako jeho členom, ale tento aspekt v danom konkrétnom prípade prevažuje verejnoprávny záujem vyjadrený najmä v čl. 4 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavy“), podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Z čl. 4 ods. l ústavy vyplýva aj zásada, že rybárske právo patrí štátu vzhľadom na skutočnosť, že podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Ide o primárne zdroje všetkých existujúcich vodných plôch, v ktorých žijú prirodzene ryby ako ich nedeliteľná súčasť. V dôsledku toho je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom vôd preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov rýb. Táto zodpovednosť je zároveň právom, ktorého nositeľom je štát a ako taký má možnosť s týmto právom disponovať. Vo väzbe na čl. 4 ods. l ústavy aj podľa § 4 ods. 2 zákona o rybárstve č. 139/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (t.č. zrušený zákonom č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/ v zneníneskorších predpisov, ktorý kontinuálne prevzal totožné znenie § 4 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., ďakej aj „zákon o rybárstve“) rybárske právo patrí štátu a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch (§ 4 ods. 3 veta prvá zákona č. 139/2002 Z. z.). Zväz zabezpečuje ochranu rýb a iných vodných živočíchov a ochranu rybárskeho práva v rybárskych revíroch (§ 4 bod 1.c/ Stanov SRZ). 18. Mocenská teória delí právo súkromné a verejné podľa povahy vzťahov medzi ich účastníkmi. Hovoríme o vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti vo verejnom práve a vzťahu rovnosti v súkromnom práve. V predloženej veci bezpochyby nie sú subjekty v rovnom postavení. Člen SRZ nemá možnosť dojednávať so SRZ v postavení disciplinárneho orgánu uloženie disciplinárneho opatrenia v závislosti od zisteného disciplinárneho previnenia. Člen SRZ nemôže jednostranne vnútiť vôľu SRZ v postavení disciplinárneho orgánu vo vzťahu k uloženiu disciplinárneho opatrenia v závislosti od zisteného disciplinárneho previnenia, zatiaľ čo SRZ ju naopak svojim rozhodnutím v disciplinárnom konaní členovi SRZ efektívne vnucuje. Nemožno tvrdiť, že sa jedná o rovné postavenie subjektov. Preto je tento vzťah verejnoprávnym vzťahom. 19. Organická teória vychádza z toho, či sa subjekt ocitá v určitom vzťahu z dôvodu členstva vo verejnom zväzku. Verejné právo je súhrn noriem, v ktorých aspoň jeden subjekt vystupuje v pozícii nositeľa verejnej moci pri výkone svojich vrchnostenských oprávnení. Úlohou SRZ je v prvom rade zabezpečenie výkonu rybárskeho práva patriaceho štátu (čl. 4 ods. l ústavy) vo verejnom záujme. Istým spôsobom sa jedná o prenesenie výkonu verejnej správy. Pre efektívne zabezpečovanie tejto úlohy má SRZ na to kvalitatívne aj kvantitatívne určený pracovný a odborný aparát. 20. Metóda právnej regulácie vyjadruje povahu a mieru jednotlivých účastníkov právneho vzťahu na vznik a rozvíjanie tohto vzťahu, resp. vyjadruje povahu a mieru účasti subjektov právneho vzťahu na formovanie jeho obsahu. Za znaky súkromnoprávnej regulácie sa považuje rovnosť subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s dvojstranným právnym jednaním. Naopak za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať nadriadenosť a podriadenosť, autoritatívnosť, vznik zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s rozhodnutím orgánu verejnej správy. V predloženej veci, ako už bolo vyššie uvedené nie je medzi členom SRZ a SRZ konajúcom v postavení disciplinárneho orgánu rovný vzťah. Vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia v závislosti od zisteného disciplinárneho previnenia (deliktu) v disciplinárnom konaní rozhoduje SRZ autoritatívne, nejde o dvojstranný vzťah založený na konsenze zúčastnených strán. Objektom správneho disciplinárneho deliktu je poriadok a disciplína vo vnútorných vzťahoch SRZ. V danom prípade poriadok, resp. disciplína vychádza zo zákonom (najmä zákon o rybárstve a vykonávacie právne predpisy) stanoveného zákazu. Subjekt správneho disciplinárneho deliktu je vždy špeciálny a je ním člen SRZ. Porušenie disciplíny v predmetnej veci bolo vyvodzované ako dôsledok porušenia predpisov verejného práva. Z napadnutého rozhodnutia disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. 5/2018 z 27. marca 2018 disciplinárnej komisie žalovaného vyplýva, že disciplinárne potrestanie žalobcu žalovaným bolo vyvodené za porušenie vyhlášky (nie zákona ako to nesprávne uvádzal žalovaný v napadnutom v rozhodnutí) Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z.z. (ďalej aj „vykonávacia vyhláška“), ktorou sa vykonával zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, ide nepochybne o právne predpisy verejného práva. Je tak zjavné, že rozhodnutie žalovaného má verejnoprávnu podstatu, ide o individuálny správny akt v rámci správneho trestania, ktorý svojím výrokom zasahuje do práv a povinností žalobcu, a teda podlieha prieskumu v správnom súdnictve ako rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb. 21. Žalobca v žalobe uviedol konkrétne skutkové a právne dôvody podľa ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za neplatné. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca napáda nezákonnosť, ako aj postup v konaní žalovaného (SRZ) Miestnej organizácie v Sabinove ako disciplinárneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k výroku disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. 5/2018 z 27. marca 2018, o čom svedčí jeho žalobná námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 pís. e/ SSP) a v konečnom dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 191 ods. 1 písm. c/ SSP). 22. Aj keď je v danom prípade žalovaný občianskym združením v zmysle zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. v platnom znení združujúcim fyzické osoby, ktoré spája spoločný záujem, ktorým je podľa ust. § 1 ods. 1 Stanov žalovaného rozvoj a uplatňovanie rekreačného, športového rybárstva, využívanie rybárskeho práva v súlade so zákonom o rybárstve, v oblasti ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva, starostlivosti o ekológiu vôd a okolitej prírody, zachovanie genofondu rýba výživy obyvateľstva, práve tento spoločný záujem členov žalovaného sa nepochybne dotýka záujmu verejného.

23. Právna teória v tejto súvislosti zastáva názor, že veci predmetnej povahy, v ktorých člen občianskeho združenia ako disciplinárne zodpovedný subjekt sa domáha ochrany svojich práv v dôsledku nesúhlasu s postupom a rozhodnutím disciplinárneho orgánu občianskeho združenia pri disciplinárnom trestaní, sa prejednávajú v správnom súdnictve podľa Správneho súdneho poriadku. Je tomu tak preto, lebo disciplinárne orgány občianskeho združenia (v danom prípade žalovaného) konajú v týchto veciach ako orgány verejnej správy (4 písm. c/ SSP). Právnym prostriedkom ochrany člena občianskeho združenia voči disciplinárnym rozhodnutiam bude súdny prieskum týchto rozhodnutí v správnom súdnictve podľa SSP, a to podaním správnej žaloby vo veciach správneho trestania. (pozri Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., Správny súdny poriadok, Komentár, Nakladatelství C. H. BECK 2018 str. 1506 a nasl.)

24. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobcu treba konštatovať, že žalobca jej podaním sledoval účel, ktorý možno dosiahnuť podaním uvedenej správnej žaloby, a preto prvoinštančný súd nemôže byť vecne príslušný na prejednanie tejto veci v tzv. občianskom sporovom konaní podľa ustanovení CSP. Naopak vo svetle vyššie uvedeného, ako aj komentára k Správnemu súdnemu poriadku poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi prebieha vo veciach danej povahy iným spôsobom, a to v správnom súdnictve. Totiž osoba dotknutá na svojich právach rozhodnutím disciplinárneho orgánu občianskeho združenia môže podať na základe svojej žalobnej legitimácie (§ 178 SSP) v zmysle vyššie uvedeného všeobecnú správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP.

25. Napokon aj nedávna rozhodovacia prax najvyššieho súdu vo veciach disciplinárneho konania a rozhodovania Slovenského rybárskeho zväzu (pozri rozhodnutie sp. zn. 8 Sžo/36/2016) zaujala právny názor, že porušenie disciplíny na úseku rybárstva inštitucionálne zastrešené Slovenským rybárskym zväzom bolo vyvodzované ako dôsledok porušenia predpisov verejného práva (zákon o rybárstve č. 139/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.č. zrušený zákonom č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/ v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil aj vykonávaciu vyhlášku, ktorou sa vykonával zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov) a rozhodnutia SRZ vydané v rámci disciplinárneho konania, majú charakter individuálneho správneho aktu v rámci správneho trestania, ktorý svojim výrokom zasahuje do práv a povinnosti dotknutej osoby, a teda podliehajú prieskumu v správnom súdnictve (...).

26. Aj podľa rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10. októbra 2017 „Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to, aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme“.

27. Zhrnúc vyššie uvedené najvyšší súd uzatvára, že vzťah Slovenského rybárskeho zväzu (žalovaného) a jeho člena (žalobcu) vo veciach týkajúcich sa disciplinárneho konania a rozhodovania o disciplinárnom delikte opierajúcom sa o porušenie zákona o rybárstve, resp. jeho vykonávacích právnych predpisov ako predpisov verejného práva spadá do oblasti verejnej správy a ide o vec patriacu do správneho súdnictva. Disciplinárne rozhodnutie sp. zn. 5/2018 z 27. marca 2018 disciplinárnej komisie žalovaného (SRZ) Miestnej organizácie v Sabinove je svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy). Vzhľadom na uvedené nie je na mieste v danom prípade aplikovať rozhodnutie kompetenčného senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 KO 37/2017 z 12. septembra 2017, na ktoré poukazoval Krajský súd v Žiline, pretože nešlo o vec patriacu do správneho súdnictva, v ktorej sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým súd zrušíuznesenie prijaté na členskej schôdzi žalovaného (...), pričom žalovaného ako občianske združenie nebolo možné považovať za orgán verejnej správy podľa § 4 SSP, keď cieľom združenia podľa Stanov bola podpora spoločného postupu pri uplatňovaní práv, priznaných zamestnancom bývalých CSP, a.s. Ružomberok Zmluvou o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1605/1996 (...), teda nie verejný záujem, čo nie je daný prípad. Na základe uvedeného kompetenčný senát najvyššieho súdu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože príslušný rozhodnúť vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S 71/2019 o žalobe podanej na Okresný súd Žilina žalobcom proti žalovanému Slovenskému rybárskemu zväzu je súd v správnom súdnictve (správny súd). 28. Právoplatné rozhodnutie kompetenčného senátu najvyššieho súdu je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 in fine Civilného sporového poriadku záväzné pre súdy a orgány verejnej moci. Ďalšou úlohou Krajského súdu v Žiline preto bude posúdiť žalobu žalobcu v súlade s právnymi závermi kompetenčného senátu najvyššieho súdu vyjadrenými v tomto uznesení. 29. Toto uznesenie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 7:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.