1KO/11/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Cisárovej a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka, JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Zuzany Ďurišovej, JUDr. Soni Langovej a JUDr. Aleny Priecelovej v právnej veci žalobcu: Mgr. C. D., C.., bytom ul. W. G. XXXX/XX, H., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Brezne, so sídlom v Brezne, Mostárenská 13, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o zaplatenie náhrady za stratu na služobnom príjme a o zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/71/2017, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Okresným súdom Brezno, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci nie je d ô v o d n ý.

Vecne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odôvodnenie

1. Žalobca podaním z 31.03.2017, označeným ako „Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, o zaplatenie náhrady za stratu na služobnom príjme a o zaplatenie nemajetkovej ujmy“, doručeným Okresnému súdu Brezno dňa 31.03.2017 sa domáha: „ Žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo dňa 31.01.2014 v spojitosti s doplnením žiadosti o uvoľnenie zo dňa 31.03.2014 zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. je neplatná, Rozkaz č. 26 riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zo dňa 11.02.2014 o uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 31.03.2014 je neplatný, súd určuje, že služobný pomer žalobcu naďalej trvá, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na služobnom príjme, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu.

2. Žalobca následne podaním doručeným Okresnému súdu Brezno dňa 20.04.2017 s poukazom na ustanovenie § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zobral späť a v zmysle § 139 a nasl. CSP doplnil odôvodnenie žaloby a upresnil petit žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu a o zaplatenie náhrady za stratu na služobnom príjme s tým, že žiadal, aby súd vydal nasledovný rozsudok „1. Žiadosť žalobcu o uvoľnenie zoslužobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podaná dňa 31.01.2014 pod sp. zn. ORPZ-BR-OPP3-230-001/2014 v spojitosti s doplnením žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podanej dňa 31.03.2014 zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. je neplatná, 2. Rozkaz č. 26 riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zo dňa 11.02.2014 o uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 31.03.2014 je neplatný individuálny právny akt, 3. Súd určuje, že služobný pomer žalobcu naďalej trvá, 4. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na služobnom príjme.

3. Okresný súd Brezno uznesením z 11.05.2017 č.k. 3S/2/2017-118 vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu vecne a miestne príslušnému. V rozhodnutí citoval ustanovenie § 10 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), § 12 a § 13 ods. 1 SSP a uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení majú okresné súdy v správnom súdnictve taxatívne vymedzenú pôsobnosť, pričom do pôsobnosti okresných súdov nepatrí konanie a rozhodovanie vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Vzhľadom k uvedenému bol názoru, že vecne a miestne príslušným na konanie a rozhodovanie v danej veci je Krajský súd v Banskej Bystrici.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) s postúpením veci nesúhlasil. Nesúhlas s postúpením veci odôvodnil poukazom na ustanovenia § 6 ods. 1, 2, § 7 písm. a) až h) SSP, § 3, § 12, § 15 a § 137 CSP a uviedol, že z obsahu predloženej žaloby (v znení jej doplnku) je zrejmé, že žalobca sa predmetnou žalobou nedomáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani nejde o prípad žaloby, na preskúmanie ktorých je v zmysle § 6 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku daná právomoc správneho súdu. Naopak, z obsahu žaloby i žalobného petitu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti žiadosti žalobcu z 31.01.2014 (v znení jej doplnku z 31.03.2014), určenia neplatnosti Rozkazu č. 26 z 11.02.2014 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, určenia, že služobný pomer žalobcu naďalej trvá a zároveň sa domáha zaplatenia náhrady za stratu na služobnom príjme s príslušenstvom. Z uvedeného je teda zrejmé, že sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. a) a c) CSP, na prejednanie ktorej je príslušný okresný súd poukazujúc pritom na obsah žaloby a jej odôvodnenie.

5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 SSP v spojení s § 11 zákona CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci nie je dôvodný.

6. Kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa Civilného sporového poriadku (§ 8 CSP).

7. V preskúmavanej veci ide o kompetenčný konflikt medzi jednotlivými sústavami súdov, o konflikt medzi súdom všeobecným (civilným), t. j. Okresným súdom Brezno a súdom osobitným, t. j. Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý je potrebné riešiť ako spor o vecnú príslušnosť. Pre vyriešenie otázky, či vec patrí do právomoci civilnému súdu alebo správnemu súdu, bolo nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť.

8. V danom prípade bez ohľadu na nesprávny žalobný petit je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže na základe Rozkazu č. 26 z 11.02.2015 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne. V tejto súvislosti kompetenčný senát poukazuje na názor vyjadrení v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 187/2011-40 z 28. júla 2011, v ktorom okrem iného uviedol, že „.. pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu aúčelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07). Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.“. Jeho zohľadnenie v danej veci je potrebné, aby žalobca, nezastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, neutrpel ujmu na svojich právach zaručených podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnaký prístup v obdobnej právnej kde predmetom konania bolo, aby súd určil, že „skončenie služobného pomeru prepustením dňa 30. októbra 2000 na základe rozkazu ministra obrany Slovenskej republiky č. 377 z 24. októbra 2000 a jeho opravou z 21. marca 2002 je neplatné a že služobný pomer žalobcu aj po 26. marci 2002 trvá do vydania nového personálneho rozkazu služobného pomeru prepustením, ak sa žalobca a žalovaný nedohodnú inak“ zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 30. januára 2014. sp. zn. 5 Nds1/2014 a dospel k záveru, že bez ohľadu na to, že žalobný petit nezodpovedá žalobnému petitu, aký sa vyžaduje pre správnu žalobu, daná vec nepatrí do všeobecného občianskoprávneho súdnictva, ale patrí do správneho súdnictva.

9. Služobný pomer príslušníka policajného zboru nemá znaky súkromno-právneho pomeru, ale má znaky verejno-právneho pomeru vzhľadom na jeho charakter a právnu povahu zvláštnosti štátu ako „zamestnávateľa“ príslušníka policajného zboru a súčasne nositeľa verejnej moci. Medzi príslušníkom policajného zboru a policajným zborom, resp. štátom ide o právny pomer štátno-služobný, ktorý vzniká individuálnym mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu trvania sa odlišuje od pracovnoprávneho pomeru. V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich z tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi. Príslušník policajného zboru prostredníctvom svojho „zamestnávateľa“, t.j. štátu sa priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci, a preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktami zakladať, meniť a rušiť právne vzťahy v tomto služobnom pomere. Personálny rozkaz nadriadeného je individuálny správny akt, je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve postupom podľa SSP; na preskúmanie u ktorého nemôže všeobecný súd v sporovom konaní vysloviť jeho neplatnosť. Je neprípustné, aby sa nevyužitie prostriedkov súdnej ochrany v správnom súdnictve nahrádzalo určujúcimi žalobami v občianskoprávnom konaní. V sporovom konaní súd o žalobnom návrhu na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu rozhodnúť nemôže. Prejednanie a rozhodnutie veci patriacej do správneho súdnictva civilným súdom (a naopak) ako súdom vecne nepríslušným je závažným nedostatkom konania, s takouto vadou je spojené aj porušenie práva na prístup k súdu, resp. správnemu súdu a porušenie princípu zákonného sudcu.

10. So zreteľom na uvedené Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 C.s.p.).

11. Toto uznesenie prijal najvyšší súd v kompetenčnom senáte pomerom hlasov 4:3.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.