1ECdo/28/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému U. bývajúcemu v H. o vymoženie 1.200,13 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 Er 160/2011, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 3. októbra 2013, sp. zn. 26 CoE 77/2013, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 5. decembra 2012, č. k. 1 Er 160/2011-19 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania, zastavil exekúciu (45 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie označeného v odôvodnení jeho uznesenia a rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil až po právoplatnosti predmetného uznesenia. Svoje rozhodnutie o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania odôvodnil v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené, a preto naň prihliadal „ex offo“ a vedľajšieho účastníka do konania nepripustil. Ohľadne výroku o zastavení exekúcie uviedol, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, z čoho vyvodil, že v predmetnej veci išlo o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Dospel k záveru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky, súd musí zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Toto uznesenienapadla oprávnená odvolaním.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 3. októbra 2013, sp. zn. 26 CoE 77/2013 návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Správne preto súd prvého stupňa rozhodol, keď exekúciu v predmetnej veci zastavil. V časti nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa na odvolanie vedľajšieho účastníka zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Proti výroku uvedeného uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie. To isté uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 ECdo 82/2013, 1 CoE 2/2013, 1 ECdo 188/2013, 1 CoE 44/2013, 1 ECdo 218/2013, 1 ECdo 261/2013, 1CoE 88/2013, 1 ECdo 303/2013, 1 CoE 154/2014, 1 ECdo 311/2013, 1 CoE 117/2013, 1 ECdo 317/2013, 1 CoE 120/2013, 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013, 3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013, 3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.