UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej X. B. bývajúcej v V., o vymoženie 9,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 11Er 781/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2013 sp.zn. 43CoE 382/2012, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie o d m i e t a. Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Zvolen uznesením z 20. júla 2011 č.k. 11Er 781/2007-37 zastavil exekúciu [§ 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní] vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie označeného v odôvodnení jeho uznesenia. Uviedol, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorú označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana poskytovaná mu smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľ preto ňou nie je viazaný. Na základe uvedeného dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. februára 2013 sp.zn. 43CoE 382/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá určuje, že v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Zdôraznil, že žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý tak môžezaložiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Z uvedených dôvodov považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a rozhodcovský rozsudok za nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 ECdo 82/2013, 1 CoE 2/2013, 1 ECdo 188/2013, 1 CoE 44/2013, 1 ECdo 218/2013, 1 ECdo 261/2013, 1CoE 88/2013, 1 ECdo 303/2013, 1 CoE 154/2014, 1 ECdo 311/2013, 1 CoE 117/2013, 1 ECdo 317/2013, 1 CoE 120/2013, 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013, 3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013, 3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.