UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému F. R., naposledy bývajúcemu vo M., o vymoženie 541,33 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 5Er 597/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp.zn. 43CoE 337/2012, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp.zn. 43CoE 337/2012, ako aj uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 25. mája 2012 č.k. 5Er 597/2008-23 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 25. mája 2012 č.k. 5Er 597/2008-23 zastavil exekúciu [§ 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní] vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie označeného v odôvodnení jeho uznesenia. Uviedol, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorú označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom, dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. decembra 2012 sp.zn. 43CoE 337/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovskádoložka predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto ju považoval za neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal na to právomoc, skonštatoval, že ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. boli nesprávne obsadené (§ 237 písm. g/ O.s.p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), 7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V súvislosti s posúdením návrhu oprávnenej na prerušenie konania o jej dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva. V danom prípade - z dôvodov uvedených ďalej v bode II., ktoré majú základ v závažnej procesnej vade konania vedúcej k zmätočnosti rozhodnutia oboch nižších súdov - prichádza do úvahy len zrušenie ich rozhodnutí. So zreteľom na to dovolací súd návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
II. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie oprávnenej preto podľa týchto ustanovení prípustné nie je. Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť. Podľa § 237 písm. b/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Ak po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup súdu upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je vecou súdu, aby podľa povahyveci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný Dušan Lupták 22. júla 2011 zomrel a že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš z 3. januára 2012 č.k. 4D 269/2011-24 bolo dedičské konanie po ňom pre nemajetnosť zastavené (porovnaj č.l. 53). Keďže v danom prípade oba nižšie súdy vo veci rozhodli v čase, keď povinný už nežil a nemal preto spôsobilosť byť účastníkom konania, vykazuje ich postup znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., na ktorú bolo v dovolacom konaní potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť. V prípade, že v konaní dôjde k vade takejto povahy, treba napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp.zn. 43CoE 337/2012, ako aj uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 25. mája 2012 č.k. 5Er 597/2008-23 zrušil (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.) a vec vrátil súdu Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.