UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Polus Tower 1, Vajnorská 100/A, proti povinnému S. K., bývajúcemu v N., o vymoženie 264,91 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7 Er 529/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2014 sp.zn. 5 CoE 137/2013, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov - ďalej len „Exekučný poriadok“] na základe rozhodcovského rozsudku z 24. februára 2012 sp.zn. IDA12100149 Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Okresný súd Spišská Nová Ves (súd prvého stupňa) uznesením zo 4. júla 2013 č.k. 7 Er 529/2013-13 uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. januára 2014 sp.zn. 5 CoE 137/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktoré však prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dovolaciemu súdu 5. marca 2015, vzala späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon oprávnenej, ktorým vzala dovolanie späť, postupoval v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku a dovolacie konanie zastavil.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania. Dovolací súd však povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti oprávnenej (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1, § 146 ods. 2 prvá veta a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.