1ECdo/1/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Rapid life životnej poisťovne, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocké schody č. 2/A, proti povinnej N. bývajúcej v R., o vymoženie 38,51 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3 Er 2066/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2013, sp. zn. 8 CoE 103/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

Povinná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline uznesením z 27. augusta 2013, sp. zn. 8 CoE 103/2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina z 21. septembra 2012 č. k. 3 Er 2066/2012-33, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [ § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení] na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2 C 1435/2009 z 8. marca 2010. V odôvodnení konštatoval správnosť zistení súdu prvej inštancie pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia a potvrdil nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov nižších stupňov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy v danom prípade jej nesprávnym postupom odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že i keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Zvoleným postupom odňali oprávnenej možnosť vyjadriť sa jednak k vykonaným dôkazom, jednak k otázke individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky a upreli jej právo preukázať, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a je teda platná. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy neprípustným spôsobom vykonali kontrolu postupu rozhodcovského súdu avychádzajúc z nesprávneho názoru, že označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, upreli oprávnenej právo na spravodlivý proces. V ďalšom poukázala na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že v konaní došlo aj k procesnej vade podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ako aj na to, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

3. Dovolanie oprávnenej bolo podané 2. decembra 2013. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“)] po zistení, že dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným v súlade s § 429 ods. 1 CSP skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom a dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť.

5. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - por. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 1/2016, 7 ECdo 33/2014, 3 ECdo 241/2013, 3 ECdo 14/2013, 1 ECdo 119/2013, 4 ECdo 228/2013, 8 ECdo 104/2014, 2 ECdo 295/2013, 6 ECdo 136/2014, 6 ECdo 82/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. Preto v zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

6. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné vady konania vymenované v § 237 písm. f/ O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.

7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.