UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému I., bývajúcemu v J., o vymoženie 529,74 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 Er 841/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2014 sp. zn. 5 CoE 26/2014, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Odôvodnenie
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 15. novembra 2013 č. k. 4 Er 841/2010-10 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica, ktorú navrhla nútene vykonať oprávnená nie je spôsobilý exekučný titul, pretože rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, je neplatná.
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktorého súčasťou bol aj návrh, aby konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 24. júna 2014 sp. zn. 5 CoE 26/2014 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa ďalšie konanie. Zamietnutie návrhov na prerušenie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. odôvodnil nesplnením zákonných predpokladov pre prerušenie konania. Zrušenie napadnutého uznesenia odôvodnil vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože pred vydaním napadnutého uznesenia zomrel účastník konania v právnom postavení povinného, dňa XX.XX.XXXX.
Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2014 sp. zn. 5 CoE 26/2014, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Podľa jej názoru napadnutérozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia, ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.
V danom prípade z hľadiska formálneho ani obsahového nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.