1Co/30/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičnej pokladnice, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, proti povinnej P. advokátke, so sídlom v P., o vymoženie 165,96 €, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. augusta 2012 sp. zn. E 8370064510, o návrhu povinnej na opravu opravného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2016 sp. zn. 1 Co 30/2013, takto

rozhodol:

Návrh povinnej na opravu opravného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2016 sp. zn. 1 Co 30/2013 z a m i e t a.

Odôvodnenie

Povinná podaním z 21. marca 2016 navrhla opravu opravného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2016 sp. zn. 1 Co 30/2013. V návrhu poukazovala na prvý odsek výroku spomínaného uznesenia, v ktorom podľa jej názoru odvolací súd nesprávne uviedol jej označenie uvedené v záhlaví opravovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2013 sp. zn. 1 Co 30/2013, keď namiesto „P., bytom M.“ mal správne uviesť „P., bytom M.“.

V zmysle § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Výnimkou zo zásady viazanosti súdu uznesením (okrem uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, ktorým súd viazaný nie je) je ustanovenie § 164 O.s.p. (§ 167 ods. 2 O.s.p.), ktoré umožňuje vykonať (aj bez návrhu) za určitých podmienok opravu uznesenia. Jepreto možné opraviť uznesenie podľa § 164 O.s.p. len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vydaniu uznesenia a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vyplýva najmä z porovnania záhlavia a výroku uznesenia s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom výroku svojho opravného uznesenia z 27. januára 2016 sp. zn. 1 Co 30/2013 opravil zrejmú nesprávnosť v označení povinnej v uznesení z 28. júna 2013 sp. zn. 1 Co 30/2013, keď namiesto nesprávne uvedeného P., bytom M. XXXX/X, P., uviedol jej správne označenie P., advokátka, so sídlom v P.. Vzhľadom na to, že povinná bola v záhlaví opravovaného uznesenia skutočne označená ako P. bytom M., Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 O.s.p., a preto návrh povinnej na vydanie opravného uznesenia ako nedôvodný zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.